MICHAEL SANDEL: Justice – What's the right thing to do?
4/12
THIS LAND IS MY LAND – TOTO JE MOJA ZEM
(preložený opis prvej časti videa)
Filozof John Locke verí, že každý má určité práva – na život, slobodu a majetok –, ktoré boli všetkým dané ako ľudským bytostiam v „prirodzenom štáte“, v čase pred tým, než vznikla vláda či zákony. Podľa Locka sú naše prirodzené práva vedené prirodzeným zákonom, ktorý rozumovo poznáme a ktorý hovorí, že nik sa prirodzených práv nemôže vzdať ani vziať ich niekomu inému.
John Locke ako prívrženec libertarianizmu verí v určité ľudské práva, ktoré žiadna vláda nemôže zmeniť. Verí, že tieto práva zahŕňajú prirodzené právo na život, na slobodu a na majetok, a tvrdí, že právo na majetok je prirodzeným právom v tom zmysle, že je predpolitické, že sa vzťahuje na individuálne ľudské bytosti ešte skôr, než vzniká vláda či zákony.
Čo znamená mať prirodzené právo? Treba hľadieť na to, čo je PRED štátom, pred vznikom vlády a zákonov, čo Locke nazýva prirodzeným štátom („the state of nature“). A tento prirodzený štát je vlastne štátom slobody, kde sú si všetci rovní, kde neexistuje hierarchia. Zároveň však filozof poukazuje na rozdiel medzi štátom slobody a štátom neviazanosti („the state of license“), pretože jestvuje prirodzené právo, ktoré robí nátlak na to, čo konáme. Týmto nátlakom je fakt, že prirodzených práv, ktoré máme, sa nemôžeme vzdať ani ich vziať inému. Nesmiem teda inému či sebe vziať život, majetok ani slobodu. Odkiaľ tento nátlak pochádza? Locke ponúka dve odpovede.
Prvou je citát: „Lebo ľudia, súc majstrovstvom jedného všemohúceho a nekonečne múdreho tvorcu, sú jeho vlastníctvom, jeho majstrovstvom, stvorení trvať pre jeho, nie ľudské, potešenie.“ Nemôžem sa teda práv vzdať preto, že nie sú striktne moje – som Božím tvorom a patrím Bohu, ktorý ma vlastní.
Druhým, rozumovým zdôvodnením je ďalší citát: „Prirodzený štát má vládnuť prirodzeným zákonom, ktorý zaväzuje každého: a rozum, ktorým je tento zákon, učí celé ľudstvo, ... že ak by sme si boli rovní a nezávislí, nik by nemusel komukoľvek akokoľvek ubližovať – či už na živote, na zdraví, slobode alebo majetku.“ Ak správne reflektujeme to, čo znamená byť slobodný, dôjdeme k záveru, že sloboda nemôže byť iba robenie toho, čo sa nám zachce.
Sú to paradoxne podobné i rozdielne odpovede zároveň. Z jedného uhlu pohľadu by sa dalo povedať, že keďže prirodzené práva sú neodcudziteľné, vlastním ich len v limitovanom zmysle a nemôžem ich predať ďalej, takže nie sú úplne moje. Z druhého uhlu sa zas dá tvrdiť, že ich táto neodcudziteľnosť činí ešte viac mojimi, bytostne mojimi, že dokonca ani ja sám sa ich nemôžem vzdať.
Ako toto funguje v oblasti majetku? Súkromný majetok môže vzrastať ešte skôr, ako existuje vláda. Prečo ale existuje právo na majetok ešte pred vládou? John Locke na to vraví: „... každý muž má sám v sebe vlastníctvo. A na toto nemá právo nik, iba on sám. Práca jeho tela, práca jeho rúk, dalo by sa povedať, sú náležite jeho.“ Čokoľvek nevlastnené, čo spojíme s našou prácou, sa stáva naším majetkom. „Takže čokoľvek, čo v štáte zanechala príroda, človek spojí so svojou prácou a pripojí to k tomu, čo sám vlastní, činí svojím vlastníctvom.“ Prečo? „Keďže táto práca je nesporným vlastníctvom pracovníka, nik okrem neho nemá právo na to, k čomu sa táto práca raz pripojila, aspoň pokiaľ je na svete dostatok výrobkov pre všetkých.“ Majetok zdieľame nielen v ovocí, zvieratách a podobne, ale aj v Zemi a zemi ako takej. „Všetko, do čoho človek sadí, čo vylepšuje, kultivuje a môže z toho využiť produkty, je jeho vlastníctvom. Svojou prácou to vlastne uzatvára pred ostatnými.“
Idea neodcudziteľných práv akoby vzďaľovala Locka od libertarianistov, keďže on tvrdí, že skutočná sloboda spočíva v rozlíšení toho, že naše práva sú neodcudziteľné. Argumenty ohľadom majetku ho k libertarianistom opäť približujú – idea vlastníctva spočíva v tom, že vlastníme samých seba a teda aj svoju prácu a jej výsledky.
Načrtáva sa však problém „bohaté verzus rozvojové krajiny“. Odkiaľ pochádza akási morálna intuícia, že si môžeme privlastniť niečo, čo nebolo naše? Napríklad nové lieky, ktoré sú natoľko drahé, že si ich takí Afričania nemôžu dovoliť... a začnú kupovať ich nechránené verzie, ktoré sú lacnejšie, od iných predajcov. Američania, ktorí liek vynašli, povedia, že iní predajci nemôžu predávať bez licencie – a súdia africkú vládu za to, že kupovala lacnejšie, „pirátske“ lieky...
Michael Sandel sa pýtal študentov na ich postoj voči Lockovmu názoru ohľadom práva na súkromný majetok a jeho vzrast ešte pred vznikom vlády. Najskôr jedna študentka vyjadrila negatívny postoj a hovorila o európskom osídľovaní Ameriky. Vraj podľa tohto argumentu by sa dala kolonizácia ospravedlniť. Pozitívny názor vyjadril študent, ktorý vyhlásil, že si jednoducho nemôžeš vziať krajinu, ktorá už niekomu patrí. Profesor sa ďalej pýtal: Ak toto právo existuje ešte pred vznikom vlády, ako pôsobí na činnosť vlády? Je Locke spojenec alebo kritik libertarianistickej idey štátu?
Cesta do spoločnosti existuje iba skrz súhlas s jej zákonmi, ktoré sú však legitímne len vtedy, ak rešpektujú naše prirodzené neodcudziteľné práva. Žiadny parlament či vláda nemôže legitímne zneužiť či potlačiť prirodzené práva. Je toto idea natoľko limitovanej vlády, že by vyhovovala aj libertarianizmu? Locke trvá na limitovanej vláde, ale dôležité je podľa neho určiť, čo sa vlastne považuje za majetok, čo sa považuje za rešpektovanie života a slobody. A toto by mala zadefinovať vláda, čiže majetok a rešpektovanie práv je to, čo limituje vládu.
Čo je podľa Locka legitímna vláda? Ako pôsobí súhlas? Legitímna vláda musí byť založená na súhlase. Čo môže takáto vláda robiť? Jednou z „nepohodlností“ v predpolitickom prirodzenom štáte je napríklad fakt, že každý môže byť exekútorom – a to doslova. Môže trestať tých, čo nedodržujú zákon, trestať zlodejov, čo sa pokúšajú kradnúť, trestať každého, kto je agresorom voči prirodzenému zákonu. Ak sú ľudia sami sebe sudcami, nechávajú sa uniesť a zneužívajú svoju moc. „Človek môže zničiť toho, kto mu robí vojnu ..., z toho istého dôvodu, z akého by mohol zabiť vlka či leva; pretože takí ľudia ... nemajú žiadne iné pravidlo, okrem pravidla sily a násilia, a tak by sa s nimi malo jednať ako so šelmami s korisťou, s tými nebezpečnými a zhubnými tvormi, ktoré by človeka zaiste zničili, akonáhle by sa ocitol v ich moci.“ To, čo vyzerá ako príjemná sloboda, sa môže zmeniť pri bližšom pohľade na násilie, ktoré by ľudia chceli opustiť, skrze súhlas so vzdaním sa neobmedzenej moci vytvoriť zákonodarnú vládu.
O čom však môže väčšina rozhodnúť? Prirodzené práva sa nevytratia, nezmiznú, takže ak aj je väčšina vo vedení, nemôže porušiť prirodzené práva na život, slobodu a majetok. Koľko moci väčšina má, nakoľko je vláda vytvorená so súhlasom limitovaná? Je limitovaná poslušnosťou rešpektovať prirodzené práva. Ak väčšina zdaňuje menšinu bez súhlasu menšiny, je to odoberanie majetku, proti ktorému by Locke namietol: „Nadradená moc nemôže nijakému človeku vziať nijakú časť majetku bez jeho súhlasu. Keďže záchrana majetku je koncom vlády a keďže kvôli nej človek vstupuje do spoločnosti, nevyhnutne predpokladá a vyžaduje, aby ľudia mali majetok.“ Ale zároveň povedal: „Takže ľudia, čo v spoločnosti majú majetok, majú rovnaké právo na tovar, ktorý im podľa zákona komunity náleží.“ A ďalej: „Preto je chybou myslieť si, že nadradená alebo legislatívna moc ... môže činiť, ako si zmyslí, a disponovať majetkami subjektu samovoľne či pre potešenie si brať ich časti.“ Na jednej strane tvrdí, že vláda nám nemôže brať majetok, ale na druhej, že majetok a prirodzené právo náň by mala vláda definovať: „Vláda nemôže byť podporovaná bez väčšej zodpovednosti, a je správne, aby každý, kto má jej ochranu, platil zo svojho majetku určitú časť za jej údržbu. Ale stále to musí byť so súhlasom, t.j. so súhlasom väčšiny tvorenej samotnými ľuďmi alebo ich reprezentátormi, ktorých si sami zvolili.“
Právo na majetok je prirodzené v zmysle, že existuje inštitút majetku rešpektovaný vládou a teda že jeho odoberanie by bolo porušením práv. ale čo sa považuje za majetok, ako je definovaný a čo sa považuje za odoberanie majetku? O tom má rozhodnúť vláda. Aby bolo zdaňovanie legitímne, treba všeobecný súhlas.
Študentka sa opýtala, či je možné pre ľudí, čo sa narodili do určitej vlády, dostať sa do prirodzeného štátu. Profesor vyzval študenta, aby jej odpovedal. „Keďže využívaš služby vlády, ona má právo od teba žiadať dane.“ „Čo však potom napríklad povinnosť ísť do vojny?“ opýtal sa Sandel. Študent vravel, že nejde predsa priamo o rozsudok smrti, takže vláda by takouto povinnosťou neporušovala právo na život. Ale ak sami nemôžeme porušiť svoje prirodzené práva, resp. vzdať sa ich, prečo to vláda od nás môže vyžadovať? Študent: Ľudia si ju predsa určili, vyvolili a je rozdiel, či vláda vyberie konkrétnych ľudí či nejakú skupinu, alebo či určí všeobecný zákon zaväzujúci všetkých.
Libertarianisti by mohli mať proti Lockovi dve zásadné námietky: Prvou by mohlo byť jeho tvrdenie, že práva sú neodcudziteľné, z čoho vyplýva, že sami seba nevlastníme. Druhou je jeho teória o vláde vytvorenej so súhlasom, ktorá sa však nedopustí ujmy na prirodzených právach, ak vyhlási všeobecný zákon hoci aj bez súhlasu. Locke sa bál svojvoľnej moci kráľov, ale zároveň prišiel s teóriou brania majetku, ktorá nevyžaduje súhlas.
A na záver vyvstáva niekoľko otázok: Na čo je dobrý súhlas? Ako môže pôsobiť? Aká je jeho morálna sila? A aké sú limity súhlasu?
Komentáre