... alebo čo hovorím na jeden z najlepších seriálov, aké kedy moje oči uzreli.
Najskôr som mu dlho odolávala. Pôvodne som si myslela, že to bude akási morbídna, čierno-humorová blbosť - a také veci mi poväčšine veľa nehovoria. Vedela som iba, že "je to o pohrebníkoch". Alebo tak dajako som to opisovala a tak som si to predstavovala.
No, a potom prišiel čas na prvú sériu. Celé to začne smrťou. A aj to smrťou končí. Vlastne, všetko je to o smrti. To bude asi tým, že príbeh sa rozvíja okolo rodiny, ktorá vlastní dom smútku a stará sa o smútočné obrady a telá zosnulých. Prvou smrťou je smrť otca - Nathaniela Fishera. O tom sa vlastne veľa nedozvieme a celé sa to odvíja od toho, že zahynie v autonehode. Keď som pochopila, že ide o rodinku hlavných postáv, pomyslela som si - tak, Nathaniel (Richard Jenkins) teda zahviezdil: prišiel zomrieť. Ale mýlila som sa. Našťastie.
Podľa môjho názoru skutočne ide o jeden z najlepších seriálov vôbec; a v tomto blogu sa pokúsim vysvetliť (a dokázať) prečo. No, v prvom rade - perfektne rozvinuté a premyslené charaktery. Ďalej hĺbka myšlienok, rušivosť kontroverznými otázkami, neskutočne veľa podnetov k zamysleniu. Väčšinou je smrť vo filmoch a seriáloch zobrazovaná spôsobom, ktorý mi veľmi nevonia. Väčšinou si z nej ľudia robia srandu. Títo si však vážia pozostalých i zosnulých - majú napr. zásadu nenadávať pred nimi, čiže keď zaopatrujú telá alebo dohadujú priebeh smútočných obradov s rodinou.
Netušila som, že počas piatich sérií si zamilujem takmer každú jednu postavu. No dobre, tak jednu nie, ale to nevadí.:) Strašne mi prirástli k srdcu, hoci vnútorne sa nedokážem stotožniť ani s jedným jediným z nich. Ale dozvedela som sa strašne veľa... A dnes, keď som pozerala záverečnú časť, som si poriadne poplakala.:)
Rozmýšľala som, akým spôsobom objasniť, prečo tento seriál na mňa tak neuveriteľne zapôsobil. A najlepšie mi to pôjde asi skrze opis jednotlivých postáv... Nehodlám prezrádzať dej ani spoilerovať. Každá postava pre mňa reprezentuje akúsi dôležitú vlastnosť či prerod.
Za úplne najsamhlavnejšiu, najústrednejšiu postavu by sa dal považovať Nate Fisher (Peter Krause) - najstarší Nathanielov syn. Nedokázala som nájsť žiadnu fotku, ktorá by ho dokonale vystihovala, ale čo už. Natov príbeh začína návratom do rodného mesta. V mladosti odišiel a neukázal sa dlhé roky, užíval si a vlastne bol taký ten typický bezohľadný zvodca, ktorý nedokáže mať reálny vzťah. V deň jeho príchodu - počas Vianoc - mal Nathaniel osudnú nehodu, čo Nata prinúti ostať doma a starať sa spolu s bratom Davidom o rodinný biznis. Robí teda presne to, čomu sa chcel po celý život vyhnúť.
Pri príchode narazí na letisku na ženu, s ktorou sa v akejsi komôrke hneď vyspí. A postupne si s ňou buduje fakt hlboký vzťah...
Nate je pre mňa taký najsympatickejší, hoci vlastne vôbec v ničom by sme si asi nerozumeli..:D Ale ja mám rada zlých chlapcov - a on je taký. Presne taký. A ešte sa človeku aj zdá, že sa mení na dobrého. Je symbolom hľadania, kým vlastne je, o čom je život, aké má hodnoty, či existuje niečo viac, čo sú vzťahy, kým sú preňho ľudia a rodina. A čo znamenal jeho otec... Nathaniel Fisher totiž zo seriálu po prvej časti, v ktorej umrel, nezmizol - naopak, stal sa jedným z dôležitých článkov. Každý člen rodiny si ho v určitých chvíľach predstavuje a komunikuje s ním. Tento aspekt bol pre mňa zo začiatku úplne najzaujímavejší - v tých rozhovoroch sa dalo úplne krásne vidieť, ako ho jeho deti brali ako otca, aký vzťah k nemu mala manželka. Nehovoril im vždy len pekné veci. Nehovoril zrejme to, čo by povedal skutočný Nathaniel. Ale v jeho replikách sa odrážal aj vlastný pohľad hrdinov na seba samých. Nata vždy Nathaniel nazýval "buddy boy", čo sa mi strašne páčilo. A čo ma dojalo, bolo, keď si Nate predstavil, ako mu otec povedal, že mu nezazlieva, že utiekol z domu - ale že ho, práve naopak, za to uznáva, pretože on sám na to nikdy nemal odvahu.
Natov osud je v mnohom dojemný a krutý. Stane sa mu veľa vecí, ktoré človek unesie len ťažko. A asi aj to je jeden z dôvodov, prečo mi tak veľmi prirástol k srdcu.
Druhým v poradí je Natov mladší brat, David Fisher (Michael C. Hall). Jeho tá fotka vystihuje vcelku dostatočne. Ide totiž o poslušného synáčika, ktorý sa obetoval a "podal sa na otca", čo znamená, že po jeho smrti ochotne prevzal do rúk rodinnú firmu a príkladne sa o ňu staral. Je to zodpovedný človek, kresťan, príjemný, chápavý, obetavý, láskavý k mame. A má tajomstvo - je gay. Reprezentuje sebazaprenie, možno občas až sebaneprijatie. Jeho priateľom a celoseriálovou láskou je černošský policajt Keith Charles (Mathew St. Patrick).
Vo vzťahu s otcom evidentne trpel pochybnosťami o tom, či by ho prijal, ak by vedel o jeho sexuálnej orientácii. Musím sa priznať, že pred týmto seriálom som o gayoch vedela strašne málo... Môj názor na homosexualitu sa, samozrejme, nezmenil, ale pohľad na homosexuálov asi hej. Aspoň čiastočne. Stali sa pre mňa ľuďmi...:)
Davidov vzťah k Natovi je spočiatku dosť odmietavý, keďže sa na brata vnútorne stále hnevá za to, že si dovolil odísť z domu a ponechať všetko na jeho pleciach. Ale časom sa z nich stávajú priatelia - dosť dobrí. Ako poriadni bratia.
Davida som zo začiatku mala veľmi rada - hlavne kvôli tomu, že bol kresťan.:D Potom som pochopila, že v amerických seriáloch asi skutoční kresťania, ktorí nemávajú mimomanželský sex, zrejme neexistujú...:D Ale zas bolo fascinujúce sledovať jeho vzťah k Bohu. Hoci David je vcelku dosť telesný, ale aj tak stále duchovne relatívne hlboký, čo je dosť zaujímavé. Počas sledovania seriálu som sa dozvedela, že jeho tvorca je gay - a pochopila som, prečo sa to tam tak rieši.:)
Nasleduje Ruth Fisher (Frances Conroy), matka. Tú som mala od začiatku za strašnú suchárku a staromódnu nudnú ženskú. Ale prestala byť nudná, len čo sme zistili, že posledné dva roky pred smrťou manžela spávala so svojím kaderníkom a teraz si nedokáže odpustiť. Žije v domácnosti, o rodinný biznis sa viac-menej nezaujíma, ale je s ním zžitá.
Vždy na mňa pôsobila strašne pokojne a ticho, až kým nezačala po svojich deťoch vrieskať ako zmyslov zbavená. Nikdy nepovedala "prepáč" či "mrzí ma to". Ani jeden jediný raz. A pritom vyslovila veci, za ktoré sa bolo treba ospravedlniť. A spravila veci, za ktoré sa bolo treba ospravedlniť. No po manželovej smrti sa vlastne oficiálne dala dokopy s kaderníkom a po ňom mala niekoľko ďalších vzťahov, až sa napokon opäť vydala. A v jednej z posledných častí vo vidine všetkých mužov svojho života postrieľa.:P Podľa mňa Ruth je tak trošku šialená veru...
Znamená obetavosť. Vydala sa veľmi skoro, pretože po svojom prvom sexuálnom zážitku otehotnela. Mala tri deti a celý život si všetko, čo chcela, odopierala. Nemohla ísť na školu, nemohla robiť to, po čom túžila a o čom snívala. Veľmi dlho to dusila v sebe a po Nathanielovej smrti to postupne vychádza na povrch. Sem-tam som rozmýšľala, čo za sebeckú kravu sa v tej milej žienke skrýva...:D A ona je vlastne tou, ktorú som si napriek všetkým snahám nedokázala obľúbiť.
Za najmilšiu, resp. najobľúbenejšiu postavu by sa dala považovať Claire Fisher (Lauren Ambrose). Má sedemnásť a otcovu smrť nesie veľmi ťažko, keďže si uvedomí, že ho vlastne vôbec nepoznala. Staršieho brata Nata neznáša, lebo odišiel, keď bola ešte malá, a tiež jej nedal možnosť spoznať ho. Búri sa, má zložité vzťahy v rodine i v škole a napokon sa nájde v umení.
Fascinoval ma jeden z jej nápadov - rozstrihať fotky tvárí a popriliepať ich na skutočné tváre daných ľudí a z toho spraviť fotku - napr. Nate vyzeral takto, Ruth takto. Na vysokej vyskúšala asi všetko, čo môže mladý človek vyskúšať - od alkoholu cez drogy a najrôznejšie druhy priateľstiev až po hetero i homosexuálne vzťahy. Vždy však vedela, že otec ju mal veľmi rád. Nikdy nepochybovala.
Týmto končí rodina Fisherovcov a prichádzajú na rad ďalšie postavy.:)
Zamestnanec a neskorší partner (tak trošku spoiler) Fisherovcov, Federico Diaz (Freddy Rodriguez). Katolík s manželkou a dvomi deťmi. Teda, na začiatku s jedným dieťaťom vonku a druhým dnu, v manželke.:) Začal pre Nathaniela pracovať, keď videl, ako úžasne dokázal na smútočný obrad pripraviť jeho otca, ktorý zomrel pri páde zo strechy, naraziac tvárou do komína (čím sa asi dosť znetvoril). Rico sa rozhodol, že aj on chce ľuďom robiť takýmto spôsobom "radosť" - umožniť im vidieť ich drahých čo najkrajších, najprirodzenejších.
Je asi jednou z mne najsympatickejších postáv - taký usporiadaný "správňak", dobrák. Síce aj jeho charakter prejde viacerými zmenami, ktoré boli aspoň pre mňa dosť nečakané, ale nakoniec sa vlastne dostane k tomu, o čom je presvedčený, že je správne. Takže najlepšie ho asi vystihuje slovo návrat.
Ďalej tu máme Davidovho priateľa menom Keith Charles (Matthew St. Patrick). Podľa mňa hrozný fešák - presne ten typ, o ktorom si zo žartu povieme "škoda, že je teplý".:D Keith pracuje ako policajt (neskôr ako ochrankár) a je tiež, rovnako ako David, kresťan. Dvaja kresťanskí homosexuáli, čo spolu žijú. No krása...:D
Spočiatku som ho mala veľmi rada. Keď sa jeho vzťah s Davidom zintenzívnil, trošku sa mi znepáčil. Jeho otec používal ako výchovnú metódu aj bitku - a v Keithovi sa kvôli tomu nachádza skrývaná agresivita, ktorá postupne preráža navonok, akoby sa tomu nedokázal brániť. Zároveň je však chápavý, priateľský a usmievavý. Jednoducho, pre mňa plný rozporov.
Podľa imdb.com nasleduje Brenda Chenowith (Rachel Griffiths). Žena, o ktorej by som si nikdy nebola pomyslela, že ju budem mať rada. Tá, ktorá sa vyspala s Natom na letisku. Spočiatku teda veľmi telesná a zmyselná, postupne tajomná a plná záhad, ktoré človeku privolávajú až nepríjemné zimomriavky.
Napríklad, dosť dlho si človek môže myslieť, že má veľmi, priveľmi nezdravý vzťah so svojím schizofrenickým bratom Billym. Pretože on voči nej jednoznačne nezdravý vzťah má. Spája ich príbeh z detstva, ktorý obaja milujú - príbeh sirôt Isabel a Nathaniela. Brenda má na chrbte vytetované meno "Nathaniel", Billy má zas na rovnakom mieste "Isabel".
Pracuje ako masérka a čiastočne je budhistka alebo niečo podobné. Nevyznám sa v tých východných náboženstvách, ale Brenda je zarytá ateistka a sem-tam spomína nejaké čakry a podobne.:P Jej vzťah s Natom začína byť problémový a ona si uvedomí, že je vlastne chorá - závislá na sexe. A rozhodne sa niečo s tým robiť. Pre mňa teda reprezentuje odhodlanie.
Ďalej tu je Vanessa Diaz (Justina Machado), Ricova manželka. Ju som mala veľmi rada. S manželom má super vzťah, je dobrá mama, ale má depresie, pretože jej zomrela matka. Pracuje ako zdravotná sestra, čo ju vlastne činí vcelku ušľachtilou.:)
A dokáže sa preniesť cez niečo strašné, čoho sa Rico dopustí. Spočiatku mu to síce dáva poriadne "vyžrať", ale napokon sa k nemu prestane správať tak strašne a opäť sa s ním zmieri. Najviac ju teda z môjho pohľadu vystihuje schopnosť odpustiť.
A potvrdilo sa mi, že v amerických seriáloch aj katolíci hovoria "shit" a "fuck".:D:D
A jednou z pre mňa najfascinujúcejších postáv je Billy Chenowith (Jeremy Sisto), Brendin brat. Má schizofréniu a, ako som už spomenula, je priam nezdravo naviazaný na svoju staršiu sestru. Je dosť poznačený tým, že ich rodičia - obaja špičkoví psychiatri - boli vlastne dosť vadní a najmä otvorene promiskuitní. Otvorene = pred svojimi deťmi. Pred svojimi deťmi = nezavreli ich do izby, keď mali svoje "orgie".
Billy je však strašne citový a emocionálny, hlboký a vrúcny. A oddaný. Keď má niekoho rád, miluje ho celým srdcom. Aspoň tak som ho vnímala. Je fotograf a on vlastne inšpiruje Claire k tomu, aby sa začala venovať foteniu. Ďalšia umelecká duša... A pre mňa najmä vernosť.
Týmto asi ukončím svoj zoznam. Samozrejme, v seriáli sa mihlo ešte obrovské množstvo postáv, ktoré boli aj dôležité... Ale to by som tu bola do rána.:) A podľa mňa si tento blog aj tak nikto okrem mňa neprečíta...:D
Ešte sa však chcem vyjadriť k forme seriálu, ktorá bola tiež pre mňa dosť zaujímavá. Niet pochýb, že zvolili úžasných hercov s nevídaným nadaním. Iba sa mi potvrdilo, že Michael C. Hall, predstaviteľ mojej obľúbenej úchylky menom Dexter, je vynikajúci umelec, pretože som mu verila všetko a dokonale sa mi hodil na túto úlohu, rovnako ako na úlohu Dextera. Pritom sú dosť protirečivé, z čoho vyplýva, že je fakt dobrý herec. Nie?:) Okrem úžasných hercov musím oceniť aj obľúbenosť bielej a jej nadradenosť v seriáli nad čiernou. Čo to znamená?:P Všetci poznáme tie momenty, kedy obrazovka sčerná a nastane napr. nový deň alebo nová scéna alebo čokoľvek. Nuž, v tomto seriáli v takých chvíľach obrazovka obelie. Krásne, nie? Každý diel začína smrťou nejakého neznámeho "okoloidúceho", o ktorého sa potom u Fisherovcov starajú. A vždy bezprostredne po smrti sa zjaví biela obrazovka a na nej čiernymi písmenami meno zosnulého a dátumy narodenia a úmrtia. V závere každej časti sa tiež zjavila biela. Jednoducho, toto sa mi vizuálne veľmi pozdávalo.
Rozmýšľam, ako duchaplne zakončiť tento siahodlhý článok...:D Tento seriál ma nútil zamýšľať sa nad vecami, ktoré mi bežne ani nezídu na um. A to som dosť často uvažujúci človek o najrôznejších veciach...:D Veľa som rozmýšľala o smrti, čo možno prvoplánovo znie dosť depresívne a negatívne, ale ja to tak neberiem. Myslím, že som nadobudla na smrť možno trošku iný pohľad, resp. dozvedela som sa o iných uhloch pohľadu na smrť. A ja považujem za veľké pozitívum, keď sa človeku rozšíria obzory.
Takže som rada a istým spôsobom poctená, že som mohla sledovať toto veľdielo. Nazývam to tak, pretože je to skutočne jedna z najlepších vecí, s akými som sa stretla. A hoci to točilo HBO, ktoré je známe množstvom sexuálnych scén, jedným z kladov je, že seriál vznikal v rokoch 2001-2005, takže to nie je až také hrozne strašné ako v súčasnosti. I keď treba podotknúť, že ja mám na toto asi skreslený názor, keďže som poznačená seriálom Spartacus: Blood and Sand (ktorý, len tak mimochodom, od začiatku druhej série už nesledujem:))...:P Každopádne odporúčam, ak máte chuť pozrieť si päť sérií cca päťdesiatminútových častí niečoho hlbokého a zamýšľať sa nad životom...:)
Komentáre