Krása

Zverejnil dňa
Podtitul: Tigre a levy - ligre a tevy?


Chcem sa zamyslieť nad krásou. Nad ozajstnou krásou, ktorá spočíva v detailoch každodenného života, ak ich dokážeme vnímať, no predovšetkým v prírode. V tom, čo Boh stvoril - a stvoril to dobre. Prečo máme neustálu potrebu vylepšovať to, čo je dosť dobré?

Keď som prvýkrát videla fotku s bielym tigrom, bola som očarená jeho krásou. Vždy sa mi páčili mačkovité šelmy (okrem mačiek :D), ich vznešenosť, elegancia, s akou sa pohybujú. Lev je predsa kráľ zvierat, tiger mu môže pokojne sekundovať a môžu si vytvoriť krásne elegantné kráľovstvo šeliem. A ten biely tiger, ten bol iný, originálny. Prosto, nádherný.

Kým som ho mlčky obdivovala a nevedela nič o krížení zvierat, mohla som si ho s dobrým pocitom nastaviť ako pozadie monitoru a tešiť sa z každého pohľadu naňho. Až som si zrazu chcela nájsť ešte krajšie pozadie a natrafila som na obrázok, ktorý nebol ani zďaleka taký majestátny a príťažlivý ako ten pôvodný biely tiger. Veď si len porovnajme:

Asi je vcelku zrejmé, ktorého by som si pravdepodobne dala na plochu notebooku a ktorého nie... A čo sa to vlastne stalo, že existujú aj také zvieratá ako to vpravo?

 Hovorkyňa floridského útulku Big Cat Rescue Susan Bassová to vysvetlila vcelku jasne a jednoducho: „Biele tigre nie sú druh zvierat, nie sú ohrozené a nežijú v divočine.“ Podľa jej vyjadrení sa v divočine biely tiger nevyskytol zhruba od 50. rokov 20. storočia - dnes sú biele tigre už len výsledkom nespočetných generácií príbuzenského kríženia. Prečo? Pre peniaze? Pre krásu?

 Prečo nám nestačia „obyčajné“ hnedé prúžkované tigre? Prečo sa snažíme riadiť to, čo nemáme mať v rukách? Nedávno som zachytila v telke správy o ligroch - kríženoch tigra a leva. Sú to obrie zvieratá, až sa mi pri hľadaní obrázkov nechcelo veriť, že to nie je fotomontáž. Bežnou dĺžkou tela sú 3 metre a dosahujú váhu 300-400 kilogramov. A toto chceme riadiť...?

Chcelo to trochu googlenia, trochu študovania, trochu tvorby vlastného názoru, aby sa mi tie zvieratá prestali páčiť. Ale vážne: prečo sa snažíme vytvoriť „zomáre“ (zonkeys - krížencov somára a zebry), „zone“ (zorses - krížencov koňa a zebry) a tak ďalej, a tak ďalej? Prečo nestačí to, čo existuje, čo je dostatočne nádherné? Prečo stále potrebujeme viac?

Ľudská chamtivosť mi napadá ako jediná odpoveď. Žiaľ, je to tá najnesprávnejšia odpoveď a ešte horšia motivácia k činom. Trochu sa začínam báť, čo všetko sme schopní urobiť s génmi, len aby sme vytvorili niečo krajšie. Avšak za akú cenu? Koľko percent takýchto krížencov je zdegenerovaných, celý život trpí, nemá funkčné orgány a podobne?

Kde je vlastne hranica? Kedy už budeme mať dosť? Kedy sa skutočne zastavíme, pozrieme sa na prírodu okolo nás a povieme: „To je OZAJSTNÁ krása!“? Obávam sa, aby sme onedlho nekupovali „pačky“ a „msy“, netestovali v laboratóriách „pyši“ a „motkany“ a v lete sa neobávali „pašterov“ a „javúkov“ (veď kto by nechcel chameleóna s ôsmimi nohami?).

Príroda je predsa dosť dobrá; či nie? Ozaj nemáme hranice?

Ja si vyberám ozajstné tigre. Ozajstné levy. Ozajstné kone a ozajstné zebry. Ozajstnú prírodu, ktorá je stvorená presne tak, ako mala byť stvorená. Lebo taká je ozaj krásna.



-------------------------

ZDROJE

OBRÁZKY
ČLÁNKY

Komentáre

Zverejnenie komentára