Poďme žiť Božie slovo: II.

Božie slovo hovorí:
2 Kor 1,4: "On nás potešuje v našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás."
Občas sa mi stáva, že som fakt smutná... vlastne, nielen občas... ale... Boh v tomto hovorí jasne: potešuje ma a dáva mi silu, pretože chce, aby som stála pri iných, aby som v tomto prejavovala lásku k svojim súrodencom, aby som pri nich stála... Boh v tomto verši od nás chce, aby sme sa potešovali navzájom... a je Mu
jasné, že nie vždy máme na to náladu, úplne chápe, že niekedy nám je naozaj ťažko... a preto nás potešuje On sám... potešuje, aby sme my mohli potešovať... má to byť v podstate neustály kolobeh prejavovania lásky... dáva mi spoznať, že aj keď ma možno všetci ľudia opustili a možno si nikto nevšimol, že sa mám zle, tak On je tu... On je ten, ktorý prichádza vždy originálne, On je ten, za ktorým môžem prísť bez ohľadu na to, koľko je hodín, bez ohľadu na to, ako vyzerám, bez ohľadu na to, kde som... On nikdy nepovie nie... tak sa nechajme potešovať Ním, aby sme mohli potešovať svojich súrodencov:) veď On, "ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohoto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme", chce, aby sme si navzájom slúžili... tak nech nám už nie sú prednejšie žiadne iné veci... poďme Mu slúžiť naplno vo všetkom...:)

Komentáre