Všade sa ozýval zvuk kosačky. Bolo teplo, slnko statočne hrialo a človeku sa deň zdal nekonečný. Suzy si naliala pomarančový džús do najväčšieho pohára, aký mali, a kráčala na terasu svojho bytu. Žila v odľahlom mestečku, v okolí ktorého bolo vidieť množstvo vrchov a lúk. Sadla si na stoličku a zadívala sa do diaľky. Začal pofukovať jemný vetrík. Zacítila vôňu čerstvo pokosenej trávy. Táto vôňa, ktorá patrila medzi jej najobľúbenejšie, jej priniesla pár spomienok. Spomenula si na svoje detstvo – jej otec, farmár, kosil trávu a Suzy sa hrala s poníkom. Pousmiala sa. Veľmi si svojho otca vážila – bol to statočný muž, vychoval sám tri dcéry. Jej matka zomrela, keď mala Suzy sedem rokov. A to bola ďalšia spomienka – mamin pohreb. Všade rozvoniavala pokosená tráva a to bolo jediný raz, keď Suzy táto vôňa neobšťastnila. A napokon si spomenula na svoje zoznámenie s Richardom. Stretli sa na Suzyných pozemkoch, kam sa Richard náhodou zatúlal. Snáď ani nemusím pripomínať, aká vôňa sa všade rozliehala. Už by mal každú chvíľu prísť, pomyslela si Suzy radostne. A nemýlila sa . Auto jej manžela Richarda čoskoro zastalo na príjazdnej ceste. Suzy ešte ani nestihla vychutnať čaro prítomnosti, čaro samoty. Jej manžel, milovaný Richard, bol doma. Prišla k nemu, privítala ho a spoločne zastali na terase, vychutnávajúc spolu úžasnosť vzájomného pochopenia a mlčky hovoriac k sebe očami...
Komentáre