Nedávno som si v Biblii otvorila knihu proroka Daniela, 13. kapitolu. Píše sa tam o Zuzane, veľmi peknej a bohabojnej manželke muža menom Joakim. Príbeh tejto ženy ma oslovil, a to nielen preto, že je to moja menovkyňa:).
Keďže to bola pekná žena, zapáčila sa dvom starcom. Zuzana sa jedného dňa išla okúpať v záhrade, kam za ňou starci prišli. Povedali jej: Dan 13,20-21: " "Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík a preto si poslala slúžky preč." Zuzana im po chvíli odvetila: Dan 13,23: "Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk než zhrešiť pred Pánovou tvárou." Na druhý deň teda proti nej dvaja muži svedčili. Zuzana vtedy, keď ju kvôli údajnému zločinu odsúdili na smrť, zvolala: Dan 13,42-43: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne." A Boh vyslyšal jej hlas. Daniel, mladík, z ničoho nič zakričal (teda, ono to nebolo až tak z ničoho nič, lebo Pán v ňom vzbudil svätého ducha): Dan 13,46: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." To znamenalo, že s jej smrťou nesúhlasil. Chcel vypočuť starcov, každého osobitne. Spýtal sa ich, pod akým stromom videli Zuzanu s tým mladíkom. Jeden povedal, že pod lentyškom; druhý hovoril o dube. Starci boli teda za lož súdení a odsúdení na smrť. Vo verši 60 sa píše: "Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú."
Veľmi ma prekvapila a povzbudila Zuzanina oddanosť Pánovi a dôvera v to, že sa o ňu postará. Tento príbeh mi i pripomenul knihu, ktorú som asi pred týždňom čítala. Volá sa Povedala áno . Je to o dievčati, Cassie René Bernallovej, ktorá bola kedysi satanistkou a potom sa obrátila. Jedného dňa do jej školy prišli satanisti a spýtali sa jej, mieriac pištoľou na jej čelo: "Veríš v Boha?" Odpovedala: "Áno." A strelili jej guľku do hlavy. Netvrdím ani o jednej z týchto dvoch žien, že boli dokonalé. Fascinuje ma však, že boli ochotné zomrieť za svojho Boha... a tieto dva príbhehy ma taktiež prinútili zamyslieť sa, či som schopná milovať Ho dostatočne a či som ochotná pre Neho urobiť všetko...
1 Pt 2,19: "Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí."
Keďže to bola pekná žena, zapáčila sa dvom starcom. Zuzana sa jedného dňa išla okúpať v záhrade, kam za ňou starci prišli. Povedali jej: Dan 13,20-21: " "Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík a preto si poslala slúžky preč." Zuzana im po chvíli odvetila: Dan 13,23: "Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk než zhrešiť pred Pánovou tvárou." Na druhý deň teda proti nej dvaja muži svedčili. Zuzana vtedy, keď ju kvôli údajnému zločinu odsúdili na smrť, zvolala: Dan 13,42-43: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne." A Boh vyslyšal jej hlas. Daniel, mladík, z ničoho nič zakričal (teda, ono to nebolo až tak z ničoho nič, lebo Pán v ňom vzbudil svätého ducha): Dan 13,46: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy)." To znamenalo, že s jej smrťou nesúhlasil. Chcel vypočuť starcov, každého osobitne. Spýtal sa ich, pod akým stromom videli Zuzanu s tým mladíkom. Jeden povedal, že pod lentyškom; druhý hovoril o dube. Starci boli teda za lož súdení a odsúdení na smrť. Vo verši 60 sa píše: "Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú."
Veľmi ma prekvapila a povzbudila Zuzanina oddanosť Pánovi a dôvera v to, že sa o ňu postará. Tento príbeh mi i pripomenul knihu, ktorú som asi pred týždňom čítala. Volá sa Povedala áno . Je to o dievčati, Cassie René Bernallovej, ktorá bola kedysi satanistkou a potom sa obrátila. Jedného dňa do jej školy prišli satanisti a spýtali sa jej, mieriac pištoľou na jej čelo: "Veríš v Boha?" Odpovedala: "Áno." A strelili jej guľku do hlavy. Netvrdím ani o jednej z týchto dvoch žien, že boli dokonalé. Fascinuje ma však, že boli ochotné zomrieť za svojho Boha... a tieto dva príbhehy ma taktiež prinútili zamyslieť sa, či som schopná milovať Ho dostatočne a či som ochotná pre Neho urobiť všetko...
1 Pt 2,19: "Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí."
Komentáre