Radosť...?

Keď mi je občas ťažko a mám sa zle, často mám túžbu podeliť sa o to s niekým či napísať článok na blog... Ale vždy sa zastavím, lebo si poviem: nemám roznášať smútok. Mám byť optimistická, radovať sa. Veď sa to píše v Biblii: Flp 4,4: "Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!" Nechcem byť roznášačom nejakej pesimistickej nálady, nechcem písať depresívne články... Chcem byť poslom radostnej zvesti, chcem šíriť Božie slovo šťastím a pokojom... Niekedy to však nie je až také jednoduché. Ak sa mám zle a držím to v sebe, ba nepoviem to dokonca ani Otcovi, hromadí sa to vo mne a jedného dňa to proste vybuchnúť musí... A čoraz častejšie si uvedomujem, že sa až príliš spolieham na ľudí - keď ma niečo trápi, najviac túžim napísať niekomu sms a čakať na povzbudivú odpoveď alebo niečo také. Ale v žalmoch sa píše: Ž 118,8: "Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka." Toto je vec, ktorú nie som schopná žiť. Ale veľmi túžim riešiť ju a s Bohom ju i zmeniť. Veľmi si prajem, aby prvý, komu sa prídem vyrozprávať, vyplakať, poradiť sa, bol môj Otec...
Ale druhá vec, ktorá sa v Biblii píše, je, že si máme vzájomne niesť bremená: Gal 6,2: "Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon." Preto myslím, že je dôležité hovoriť o tom, čo žijeme, i s nejakým človekom... veď o tom som už písala na svojom blogu, že "On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás." (2 Kor 1,4) :).
A preto Vás povzbudzujem, sestry a bratia, poďme si vzájomne niesť bremená... poďme sa viac zaujímať o svojich súrodencov... ale nezabúdajme pri tom na to, že Boh je mocnejší ako ktorýkoľvek človek a jedine On má všetku moc sveta... tak sa spoliehajme na Neho viac ako na čokoľvek/kohokoľvek.

V podstate tento článok asi nemá nejakú hlavnú myšlienku, tak sa nečudujte, ak ste náhodou žiadnu neobjavili:)... len som sa chcela "vyhovoriť" i ľuďom...:)