Poviedka: Vôňa tiramisu

ďalšia poviedka:) proste, mám rada také, že úsek približne piatich minút zo života človeka... chápete:)

Josh vošiel do cukrárne „Raj sladkostí“. Táto cukráreň bola otvorená len čosi vyše pol roka, no už v priebehu dvoch mesiacov nadobudla povesť miesta s najchutnejšími lahôdkami. Chodil tam rád – nielen kvôli koláčom. Tie boli síce skutočne chutné a v celom obchodíku bolo cítiť jemnú, trochu sladkastú – no nie príliš – nosu lahodiacu vôňu tiramisu. Tiramisu bol špecialitou podniku, aspoň tak sa písalo v jedálnom lístku. Josh si ho však nikdy nedal. Bol najdrahší zo všetkých zákuskov a on nemal toľko peňazí. Bol to chudobný chlapec žijúci na sklonku 19. storočia a veľmi ťažko by peniaze na špecialitu pošetril. Tak chutné koláče doma nemali a ten najlacnejší si mohol dovoliť raz za týždeň. Nikdy teda neodolal a kúpil si aspoň ten. Avšak, ako už raz bolo spomenuté, zákusky a sladkosti neboli jediným dôvodom, prečo sa Josh na toto miesto vracal tak často, ako sa len dalo. Predávalo tam veľmi pekné a milé dievča – Amy. Joshovi sa skutočne páčila a bol rád, ak s ňou mohol prehodiť pár viet, i keď to boli len zdvorilostné frázy.
Teraz sa však zahľadel na tiramisu. Konečne si ho môže kúpiť! Na ulici našiel nejaké peniaze a veľmi sa tešil. Podišiel k pultu a vypýtal si zákusok. Amy mu ho podala a on jej zaplatil. Hľadela naňho a spýtala sa, či si praje ešte niečo. Odvetil: „Nie, slečna, ďakujem. Chcem sa len spýtať, či by ste si tento zákusok nechceli dať namiesto mňa vy. Samozrejme, rád by som vám pri tom robil spoločnosť.“ vyhŕklo z neho; ani nevedel, kde sa v ňom nabrala toľká odvaha.
Usmiala sa a odvetila: „Rada.“
Vykročila s ním k stolíku a cestou mu ešte pošepkala: „Ale ten zákusok zjete vy.“ a šibalsky naňho žmurkla...