Dnes som si čosi po jednej vykračovala zo školy, počúvajúc cez mp3 prehrávač Matta Redmana. Bolo mi fajn, odpadla mi posledná hodina. Zrazu mi preblesklo hlavou: choď sa modliť. Povedala som si, prečo nie. Tak som prišla domov, napustila vodu do fľaše, fľašu spolu s Bibliou strčila do tašky, pripla Jenny na vodítko (spisovný tvar je "vôdzka", ale to slovo sa mi ani trošku nepáči, preto používam tú nespisovnú formu:) ) a hor´ sa do lesa. Bolo veľmi teplo. Kráčala som rýchlo, pretože som sa chcela čo najrýchlejšie dostať do tieňa, čiže do lesa. Spolu s Mattom Redmanom som si v duchu spievala, že budem tancovať, spievať a budem bláznom pre môjho Kráľa. Jenny sa ešte pred lesom stihla zvaliť do nejakej zdochliny, takže mi celú prechádzku "príjemne voňala". A už som bola v lese. Zdalo sa mi to tam zrazu také iné, krajšie. Jenny stále zaostávala a ja som ju chcela mať pred sebou a vidieť na ňu, tak som ju často volala. V jednej chvíli som sa obzrela a Jenny nikde. Tak som zakričala jej meno. Žiadny pohyb. Vytiahla som si teda jedno sluchátko z ucha a skúšala začuť jej kroky. Vtom mi uši zaplavil spev vtákov a celá tá lesná atmosféra. Bolo to ako pársekundové vytrhnutie z reality, zastavenie času. A potom zapraskali konáre na zemi - jasný znak toho, že Jenny sa blížila. Ja hlúpa som nevypla hudbu, ale počúvala ďalej. Prešla som až na lúku, kde ma na chvíľu vytrhla zo zamyslenia nejaká teta na bicykli, ktorá sa ma spýtala, či ide správnym smerom do Teplíc. Ukázala som jej cestu a nechala ju "predbehnúť" sa. O chvíľu som už sedela na pni padnutého stromu. Mp3 prehrávač som konečne rozhodne a odhodlane vypla a prosila som Pána, aby mi otvoril srdce pre Neho, aby som sa vedela upriamiť len na Neho - chcela som, aby ten čas patril naplno len Jemu. Otvorila som si Bibliu a prečítala Ez 33,10-20. Po celú dobu som počula kdesi za mnou zvončeky. Asi o desať - pätnásť minút sa pri mne zjavili ovce. Rýchlo som vzala Jenny a takmer utekala pred tými "zvermi". Vracala som sa cez ten istý les, ktorým som prišla. Celý čas som sa modlila. Prosila som Pána o vďačnosť - cítim, že tá mi veľmi chýba. Bol to veľmi dobrý a určite aj užitočný čas, kedy som si vďaka Nemu uvedomila mnoho vecí... Tak som sa len chcela podeliť o tento zážitok a tým aj vás povzbudiť k takýmto prechádzkam... Je úžasné mať taký intímny čas s Otcom, sledovať a obdivovať veci, ktoré stvoril... A myslím, že je to i veľmi dôležitá vec - po dnešnom zážitku mám pocit (a som si istá, že to nie je len pocit), že Ho poznám opäť o trošku viac...:)
Komentáre