Toto je veta z knihy od Marije Jurič Zagorky - Plamene inkvizície. Je to jedna z mojich najmilovanejších kníh:). Fakt ju mám veľmi rada. A veru, táto veta je podľa mňa veľmi pravdivá. A i keď nebola písaná v tomto zmysle, tak som vďaka nej pochopila toto:
Božia láska... Božie srdce miluje. Miluje najviac na svete, oddane, verne, s nádejou... nikdy neprestáva dúfať. Aj v nemožné. Veci, v ktoré dúfa Boh, sú možno často nemožné. Teda, niežeby som vedela, v čo dúfa:)... Ale je nám asi všetkým jasné, že Boh miluje každého človeka, že miluje každú ženu, každého muža, každé dievča, každého chlapca, každé dieťa. Miluje svoje stvorenia. A túži po nás, po našej láske (Ježišovo "Žíznim" na kríži; Ježišovo "Daj sa mi napiť", ktoré povedal Samaritánke pri studni). Z môjho ľudského pohľadu, málo veriaceho, je občas nesplniteľná táto Božia túžba. Túži po každom jednom človeku, po každom jednom srdci; chce, aby sme Mu patrili všetci so všetkým... Priznávam pred vami a vyznávam Jemu, že často pochybujem o tom, že by mohlo byť celé ľudstvo spasené... že občas nechápem túto Jeho neutíchajúcu nádej a túžbu po nás, ktorá hraničí, ako sa píše v Jeho slove, až so žiarlivosťou... Ale predstavte si, že by táto túžba v Ňom vyhasla... to by sme sa mohli rovno schovať a strčiť dakam... proste, boli by sme v keli... Nebyť Jeho túžby po nás, Jeho milujúceho srdca, ktoré dúfa aj (z môjho pohľadu) v nemožné, kde by sme boli? Čo by sme zmohli bez Neho? Mohol sa na nás dávno vykašľať... mohol si povedať, že za to nestojíme, že my sme sa na Neho vykašľali toľko ráz, že my sme Ho zapreli ako Peter, že sme Ho toľko ráz zradili ako Judáš, že sme... Ale nie. Jeho srdce dúfa aj v nemožné. Pre Neho nie je nemožná spása ľudu, mohol by sa ukázať a prinútiť každé jedno srdce, aby v Neho uverilo. Ale toto On nechce... nie je násilnícky Boh. Dal nám slobodu a práve pre toto tak trpí... Boli ste už niekedy zaľúbení? Ja teda hej... a bolí to, keď ste si vedomí toho, že ten druhý vami opovrhuje, kašle na vás, nechce s vami nič mať, odmieta vás, nechce s vami hovoriť, vyhýba sa vám? Strašne... a vy napriek tomu tak veľmi túžite po jeho blízkosti, po jeho dotyku, po jeho hlase... Tak toto prežíva Boh pri nás. Toto prežíva pri tých, ktorí odmietajú Jeho lásku...
Vďaka Mu za to, že nestráca nádej... keby ju nemal, tak ja tu dnes nesedím pri počítači a nepíšem tieto slová na tento blog... možno by som tu sedela a možno by som sem vypisovala, aký je svet zlý, ako je všetko na prd, ako ma nikto nemá rád... Vďaka Jeho nádeji, ktorú nestratil, má ju a nestratí ju, však taká nie som, nemusím taká byť. Poďme Mu aspoň my, ktorí sme uverili v Jeho lásku a dobrotu, dokazovať, že si vážime a vďačíme za všetko to, čo pre nás spravil... Nech to nie je len fráza, ktorú dnes večer povieš... nech je to úprimné vyznanie vychádzajúce zo srdca. Môžme aj my milovať tak, ako On, a dúfať v nemožné... môžme sa naučiť milovať Jeho stratené ovečky a dúfať, že aj ony budú jedného dňa spasené... dokonca môžeme niečo pre to spraviť - ohlasovať evanjelium. Tak často zabúdam, aký je to obrovský dar - veď ja môžem rozprávať ľuďom o živom Bohu! Viem však, že Ho poznám málo... že Ho potrebujem spoznávať viac. Veď ako môžem o niekom hovoriť, keď ho nepoznám? Asi si len vymýšľať alebo predstavovať ľuďom svoje predstavy o ňom... Ale Boh je skutočný a chce sa dať spoznať - chce nám ukázať i svoju lásku, svoje ubolené srdce... chce nám ukázať, ako veľmi miluje... Veď "Ježiš je najnešťastnejšie milujúci v celom vesmíre"!!! (citácia Michaela Slavíka, českého kňaza, z Katolíckej charizmatickej konferencie, 9.-13. júla 2008 - tá veta ma dostala...)
Komentáre