No... už som doma z Anglicka:)...
Pár týždňov dozadu sa to "všetko" začalo. Prestala som byť s Bohom, prestala som na Neho myslieť, prestala som budovať svoj vzťah s Ním. Už viem, čomu sa hovorí "osudová chyba". Tomuto. Nemohla som spraviť horšiu vec ako vzdialiť sa od Neho. Fakt. A najhoršie na tom je, že som to neriešila, i keď mi to bolo ľúto. Ale vždy to skončilo pri ľútosti. A ani raz som sa nepremohla a nešla do modlitby... Povedala som si, že aj takto dokážem žiť, a takto je to dokonca jednoduchšie.
A potom prišla sobota, 23. august. A jeden brat zo spoločenstva ma veľmi povzbudil a priam nabudil do nového vzťahu s Bohom. Teda, verím, že prehovoril Boh skrze neho ku mne. Lebo mi povedal (teda, skôr napísal) veci, ktoré som potrebovala počuť... Veľmi. A vďaka chatu s ním som sa rozhodla ísť do toho, nevzdávať sa. Nehľadieť na seba, ale ísť za Ním. Bez výhovoriek. Bez všetkého... Len so slepou dôverou. A viete čo? Nemohla som spraviť lepšiu vec:). Ísť do lesa a byť tam s Ním je niečo krásne... Som šťastná, pretože On sám ma znova učí milovať Ho... Nemôžem Ho neľúbiť, keď je taký, aký je... A ja túžim milovať Ho. Naozaj, úprimne. A modlím sa a prosím Ho, aby ma to naučil... nech je naozaj milovaný tak, ako si zaslúži... Proste, vďaka Nemu môžem konečne povedať, že som spokojná a zvolať "Aleluja!" v Jeho mene... To je taká paráda!!!
Komentáre