Preskočiť na hlavný obsah
"Knihy, knihy, knihy" alebo "Reklama na antikvariát v Leopoldove"
Dnes som vstala o siedmej. Na mňa pekný výkon:D. A to všetko iba pre to, že som chcela zohnať jednu knihu... A kamarát mi poradil, že mám ísť do antikvariátu. Do Leopoldova. A keďže ja sama nikam nechodím, pridala sa ku mne kamoška Zuzka. A išli sme vláčikom... S takými zaujímavými ľuďmi. Heh, tam bol taký ujo, ktorý sa rozložil na tri sedadlá... na jednom mal plášť (pričom bolo dosť teplo), na druhom položené noviny a na treťom sedel... Ale tak to je vlastne vedľajšie...:)Prišli sme tam a rozmýšľali sme, ako nájdeme ten už spomínaný antikvariát. A len čo sme vyšli zo stanice, zbadali sme ho. Stál tam, on...:) Nášho srdca šampión... Ale inak:). No, a tak sme tam vošli. Teda, predtým sme šli na WC. Ale to je opäť nepodstatná informácia. A tam treba zvoniť, lebo ten ujo sa zamyká. A tak nám otvoril a vošli sme dnu... A ja som s otvorenými ústami (doslova) pozerala na obrovskú miestnosť totálne zaplnenú knihami... To bolo čosi úžasné! A to sme ešte nevedeli, čo nás čaká o chvíľu... Ujo sa nás spýtal, odkiaľ sme a čo hľadáme... A tak som vlastne už na začiatku zistila, že tá kniha, ktorú chcem, tam nie je. A napriek tomu som neodišla. To sa proste nedalo:). Kto je taký blázon do kníh ako ja, pochopí. A Zuzka sa ho spýtala, či nemá aj nejaké odborné knihy, a on nás zaviedol do nejakej pivnice či čoho. To bol asi polovičný priestor toho prvého, ale aj tak dosť veľký. A opäť samé knihy. Som bola ako v raji:) (nie ako v nebi, ale ako v raji... to je rozdiel:) )... A potom sme vyšli hore, keďže dole sme nič nenašli, a tam sme všetko prezerali... To bola paráda! Som sa zaľúbila do toho miesta:). A som si vybrala päť kníh... Ľudia, zaplatila som za ne dohromady 170,-! To nechápem... A jedna je dokonca z roku 1948, a na ňu som teda hrdá:). A platili sme a ujo sa nás spýtal, či sa ponáhľame. Išiel nám o 20 minút vlak... Nám povedal, že tam má ešte balkón plný kníh. Vtedy sme sa so Zuzkou na seba pozreli a zhodli sa na tom, že toto miesto ešte určite musíme navštíviť znova... A pri platení som si všimla, že na stole je položený nejaký certifikát... Tak si to čítam a vidím: Najväčší antikvariát na Slovensku, obsah viac ako 300 000 ks kníh... Som na to s vypleštenými očami čumela... To bol vážne úžasný zážitok... Nechcem tu nikoho zosmiešňovať, ale keď si spomeniem na antikvariát v Trenčíne, chce sa mi smiať:D...Takže tak:)... To len som sa chcela podeliť o svoj dnešný zážitok...:)
Dnes som vstala o siedmej. Na mňa pekný výkon:D. A to všetko iba pre to, že som chcela zohnať jednu knihu... A kamarát mi poradil, že mám ísť do antikvariátu. Do Leopoldova. A keďže ja sama nikam nechodím, pridala sa ku mne kamoška Zuzka. A išli sme vláčikom... S takými zaujímavými ľuďmi. Heh, tam bol taký ujo, ktorý sa rozložil na tri sedadlá... na jednom mal plášť (pričom bolo dosť teplo), na druhom položené noviny a na treťom sedel... Ale tak to je vlastne vedľajšie...:)Prišli sme tam a rozmýšľali sme, ako nájdeme ten už spomínaný antikvariát. A len čo sme vyšli zo stanice, zbadali sme ho. Stál tam, on...:) Nášho srdca šampión... Ale inak:). No, a tak sme tam vošli. Teda, predtým sme šli na WC. Ale to je opäť nepodstatná informácia. A tam treba zvoniť, lebo ten ujo sa zamyká. A tak nám otvoril a vošli sme dnu... A ja som s otvorenými ústami (doslova) pozerala na obrovskú miestnosť totálne zaplnenú knihami... To bolo čosi úžasné! A to sme ešte nevedeli, čo nás čaká o chvíľu... Ujo sa nás spýtal, odkiaľ sme a čo hľadáme... A tak som vlastne už na začiatku zistila, že tá kniha, ktorú chcem, tam nie je. A napriek tomu som neodišla. To sa proste nedalo:). Kto je taký blázon do kníh ako ja, pochopí. A Zuzka sa ho spýtala, či nemá aj nejaké odborné knihy, a on nás zaviedol do nejakej pivnice či čoho. To bol asi polovičný priestor toho prvého, ale aj tak dosť veľký. A opäť samé knihy. Som bola ako v raji:) (nie ako v nebi, ale ako v raji... to je rozdiel:) )... A potom sme vyšli hore, keďže dole sme nič nenašli, a tam sme všetko prezerali... To bola paráda! Som sa zaľúbila do toho miesta:). A som si vybrala päť kníh... Ľudia, zaplatila som za ne dohromady 170,-! To nechápem... A jedna je dokonca z roku 1948, a na ňu som teda hrdá:). A platili sme a ujo sa nás spýtal, či sa ponáhľame. Išiel nám o 20 minút vlak... Nám povedal, že tam má ešte balkón plný kníh. Vtedy sme sa so Zuzkou na seba pozreli a zhodli sa na tom, že toto miesto ešte určite musíme navštíviť znova... A pri platení som si všimla, že na stole je položený nejaký certifikát... Tak si to čítam a vidím: Najväčší antikvariát na Slovensku, obsah viac ako 300 000 ks kníh... Som na to s vypleštenými očami čumela... To bol vážne úžasný zážitok... Nechcem tu nikoho zosmiešňovať, ale keď si spomeniem na antikvariát v Trenčíne, chce sa mi smiať:D...Takže tak:)... To len som sa chcela podeliť o svoj dnešný zážitok...:)
Komentáre