Aké to je, nemať inšpiráciu

Hm.. Pre mňa ťažké, i keď tak bežné. Nepísala som na blog dosť dlho s tým, že "však ani ostatní nepíšu".. A až dnes, pri pokuse písať príbeh, som si uvedomila, že to asi nebude všetko v najlepšom poriadku.

Odkedy začal školský rok, riešim veľa vecí. Divných, zbytočných.. ale hlavne je ich veľa. A dalo by sa o nich písať. ALE:).. (u mňa sa predsa vždy nejaké nájde) prídu mi príliš to a príliš hento - ako napr. príliš osobné, nezaujímavé, trápne a pod.:). Však ma poznáte, tak viete asi, ako to myslím. A podaktorí iste aj viete, na aké "veci" myslím. Ale však to je nepodstatné.

Každopádne, to dôležité, čo ma dnes primälo napísať konečne blog, bolo jedno kliknutie a pár minút čítania. Asi väčšina ľudí, ktorí čítajú môj blog, pozná adresu (nerobím reklamu! :D ) www.a-morning.blogspot.com, že?:) A tam sa už včera objavil super článok (myslím ten "Malebnosť naša"). Som si so zľaknutím uvedomila: ,,Dokelu, však on píše lepšie a zaujímavejšie, ako ja!" Nie, nechcem sa porovnávať. Nie, nechcem sa zhadzovať. Nie, nechcem tu niekoho ospevovať. Ale dakedy fakt uvažujem nad tým, či to, čo ma tak veľmi baví (čiže písanie), mi naozaj až tak aj ide.. A veru neviem. Netuším. Rada by som vedela, ale nie som si istá, či by som bola spokojná s Vašou odpoveďou:).

Ale proste.. nemať inšpiráciu určitý čas je úplne v poriadku. Netreba sa ničoho báť, len nechať tomu čas a čakať.. prípadne, keď sa to už javí ako príliš dlhé, sa nakopnúť sám:). To som dnes spravila i ja. A snáď výsledok nie je až taký hrozný.. Dúfam:).