Som bola dnes s Jenny.. a mala som mobil, počúvala som hudbu (DJ Hunter - sama sebe sa divím:) ale sa mi to voľajako zapáčilo.. uvidíme, dokedy:) ) a tak mi zrazu napadlo pár viet, ktoré môžem použiť vo svojom príbehu.. a som sa rozhodla vycapiť ich aj sem:).Obzerala som sa naokolo a len som žasla.. Za mnou bola búrkové maraky, predo mnou zapadajúcim slnkom prežiarená obloha a keď som sa pootočila doprava, naskytol sa mi pohľad na krásnu dúhu, ktorá tam stála vytvorená spojením dažďových kvapiek a slnečných lúčov, ako brána do akéhosi ďalekého sveta. Bola to dokonalá súhra mrzutého a radostného počasia. Kopce v diaľke žiarili, pričom nado mnou sa zoskupovali ťažké čierne mračná. Rozhodla som sa, že nebudem riskovať jesennú búrku, otočila som sa chrbtom pestrofarebnej "bráne" a vykročila v ústrety zapadajúcemu slnku..
Bola to naozaj nezabudnuteľná zhoda okolností, kedy sa na oblohe zjavili tri v podstate protichodné úkazy.. paráda! Hehe.. možno sa niekto čuduje, že sa pozastavujem nad takýmito zbytočnosťami.. ale sú to krásne zbytočnosti, nie?:)
P.S.: Tento blog nevznikol na základe posledného blogu Martina Broza:)..
Komentáre
NADPIS: 100bodov :)
OBSAH: muselo to byt krasne...naozaj. A to more na tom obrazku. Skoro jak tu za rohom pri skole:)
PS: hahaha
Nie je Hunter ten z Lumenu, co si na nom tak velmi chcela tancovat s Petom a s mojim bratom a neviem s kym vsetkym???
Mmmmmm:)