Príbehy, poviedky, novely, knihy, romány, trilógie, fantasy, bájky, mýty, legendy, povesti.. Je to naozaj to, čo chcem v živote robiť? Písať?
Mali sme včera angličtinu a mali sme vo dvojiciach si nacvičiť rozhovor. Jeden mal povedať, čím chce byť, a druhý mu mal oponovať. Prvý si mal, samozrejme, obhájiť túžbu po budúcom povolaní. A ja som takto vravela, že teda by som chcela byť spisovateľkou.. Ale moje racionálne úvahy ma priviedli k tomu, že "ZOBUĎ SA!" Ako by sa mohol niekto na Slovensku uživiť písaním, ak nemá pri tom nejaké bočné zárobky, alebo ak nenapíše svetový bestseller, ktorý mu vynesie ročne niekoľko miliónov či miliárd? Myslím, že zo Slovenska ešte svetový bestseller nevzišiel, ale ktovie, možno budem prvá..:) hehe. Srandujem. Potom som uvažovala o nejakom náhradnom riešení. Lenže sa dostávame k ďalšiemu "problému": čo vlastne mňa baví? V škole - dejepis, možno anglina.. A koniec:) that's all. Zvláštne, nie? Pôjdem študovať históriu, super. A čo potom? Skončím v nejakom zapratanom archíve skúmaním starých listín? Uf.. čosi záživnejšie by sa mi žiadalo:). A tak som sa opäť vrátila k písaniu. Dá sa história skĺbiť s knihami? Však jasné.. úžasný to človek, čo vymyslel historické romány:). Nuž, ale.. písanie je nie vždy ľahká záležitosť.
Teraz mám šťastie, lebo sa mi zdá, že môj "príbeh", novela či ako chcete, sa píše sám. Ale sú aj chvíle, kedy veľmi chcem písať, a inšpirácia neprichádza. Čo vtedy? Presne kvôli tomuto nemôžem pracovať v nejakých novinách, pretože ja neviem písať na počkanie. Nemám rada ani písanie slohov, pretože mi zadajú nejakú tému a to ma veľmi ohraničí. A ja na písaní mám rada práve to, že môžem tvoriť, vymýšľať nové charaktery ľudí, nové situácie.. proste, viem, že nie som žiadna extra trieda v písaní zrejme:), ale verím, že môžem dodať slovíčko "zatiaľ", pretože vyjadruje nádej, že v budúcnosti to bude inak:). A tak teda stále rozmýšľam, že kde by som mohla nadobudnúť nejaké "vedomosti" ohľadom písania. Asi nie je spisovateľská škola:). Možno vám teraz na um zišla žurnalistika, ale tú odmietam ísť študovať. Mať denný prehľad o svete, politike a neviem, čom všetkom ešte, nie je veru moja parketa. A čo teda? Táto otázka asi zostáva zatiaľ nedoriešená.. Ale netrápi ma to, dávam to Pánovi, spolieham sa. Verím, že ak mi dal nejaký ten talentík na písanie, tak si ho použije.. a rozvije On sám, keď bude chcieť. A ukáže cestu, povedie kroky.. Kedysi som písala stále len o samých blbostiach (a nevravím, že teraz to už tak nie je na 100%), ale verím, že časom dospejem do vecí, nadobudnem skúsenosti, a že moja tvorba bude mať nejakú hodnotu.. nie peňažnú, samozrejme:). To nie je to dôležité. Dôležité je, že chcem tým, čo robím, niečo ľuďom dať. Nechcem si písať len tak pre seba. Nechcem sa už hanbiť za to, čo túžim robiť ešte pekných pár rokov. Chcem mať zdravé sebavedomie v tom. Chcem písať tak, aby som mohla spokojne povedať, že to nie je najväčší brak, že to nie je trápne, že to nie je príliš puberťácke. Ale to je všetko o zrelosti.. lebo však teraz je jasné, že v mojich príbehoch bude niečo aj z tej puberťáckej Zuzky, ktorou som:) nie? Ale tak to dajako prežijeme.. Snáď to bude už len lepšie a lepšie:)..
Sama sebe sa zdám veľmi obmedzená vo svojich schopnostiach. A myslím, že je to tak dobre. Lebo som obmedzená, mám svoje hranice. A za ne ísť nemôžem. Ale Boh áno. Boh je odpoveďou na všetko, Boh je pomocníkom, Boh je vodcom.. A ja túžim, aby ma viedol aj v tomto. Možno sa to mnohým zdá ako niečo nezaujímavé, ale pre mňa je to jedna z najdôležitejších vecí, ktorým sa chcem venovať a ktoré ma ovplyvňujú. Písanie. I just love it! But not more than I love Jesus:)
Komentáre