SOČ

Dnes bolo u nás školské kolo stredoškolskej odbornej činnosti. Bola som tam po prvý raz.. ale len ako divák:). Ľudia, niektoré témy ma úplne dostali. Som si povedala, že Vám o tom sem napíšem aspoň trošku:). (žiadne mená radšej používať nebudem) :)

Takže.. prišla som tam so spolužiačkou na začiatku SOČ-ky o Airsofte. Celkom zaujímavé, hlavne dobré ukážky - mali sme tam prítomný živý model, čo bolo fajn. A aj streľbu zo zbrane. Tú nám síce predviedla predsedkyňa poroty a mierne nás tým všetkým na smrť vydesila, ale čo už. Nebudem radšej menovať, však aj tak všetci vieme, o koho ide. Hehe.

Ďalej tam bola práca o samovražde. Tá bola tiež veľmi dobrá. Fakt dobrá. Páčili sa mi niektoré veci, ktoré tá slečna povedala. Niektoré nie tak celkom, ale.. predsa. Bolo to husté.

Po nej prišla slečna zo septimy v nápadne drakulovskom oblečení, a hneď sa spýtala: "Zdá sa niekomu, že som si v tomto odeve pomýlila miestnosť?" A niekto zozadu zakričal: "Celú budovu!" Sme sa zasmiali:). A ona začala hovoriť.. o vampirizme. To ma tiež zaujalo. Doteraz som nevedela, že túžba po krvi je vlastne psychická porucha. Som si myslela, že je to nejaká choroba, ale nejak som sa nad tým nezamýšľala. Rozprávala aj o Renfieldovom syndróme, čo je vlastne postupnosť tej choroby: prvé príznaky sa môžu objaviť už v detstve, kedy sa dieťa udrie a ochutná vlastnú krv - a, samozrejme, zachutí mu (niežeby všetci, ktorí kedy ochutnali vlastnú krv, boli vampírmi:D ); potom to pokračuje do autovampirizmu, kedy človek pije vlastnú krv; ďalším stupňom je zoofágia, kedy človek konzumuje krv živočíchov (aj ich vraždí); a posledným je skutočný vampirizmus, kedy ľudia pijú a potrebujú krv skutočných ľudí. Vraj sa stávalo, že keď niekto nechcel byť vrahom, vlámal sa do krvnej banky a odtiaľ kradol. Ale takých väčšinou chytili.. No a vraj u mnohých masových vrahov sa neskôr potvrdil Renfieldov syndróm..

Ďalšou témou bola téma príjemnejšia, jazdenie na koni. Z toho si veru veľa nepamätám, pretože to obsahovalo najmä mnoho teoretických informácii a obrázkových ukážok. A bolo toho veľa.. A nedá sa povedať, že by som umierala od záujmu:).

A predposledná - podľa mňa jednoznačne najlepšia - téma 11. september 2001. Možno otrepané.. Ale dozvedela som sa toľko nových faktov, že až. Som si nemyslela, že by niekto mohol ešte zmeniť môj názor na to, čo sa vtedy stalo. Ale dnes sa to asi podarilo istému študentovi z 3.A:). V prvom rade, myslím, že to, čo tvrdil, bolo skutočne dosť podložené a práve preto som tomu z veľkej časti uverila. Jeho konečným záverom bolo to, že Al Káida s tým vlastne nemala nič spoločné. Dozvedeli sme sa, že starosta New Yorku sa pri akomsi rozhovore preriekol, že o celom útoku vedel. Zaujímavé je aj to, že po tzv. palacinkovom kolapse (kedy sa budova zrúti sama do seba - podlažie na podlažie) ostane vždy nejaká kopa na zemi. Po dvojičkách ostal len prach. Oheň nedokáže vymrštiť oceľové nosníky takou silou, aby doleteli do budovy vzdialenej 150 m - tam sa to stalo. Teda, tam vylietali tie oceľové nosníky. Požiar v skutočnosti vznikol iba na málo poschodiach. Od roku 1996 do roku 2000 do budovy pravidelne chodili robotníci a montovali tam nejaký bezpečnostný systém takým spôsobom, že vždy mali prázdne celé poschodie a tak nikto nevedel, čo tam robia. Vlastne, dospeli sme k tomu, že v roku 1945 do Empire State Buildingu (ale možno to nebol ESB, to si presne nepamätám, aká budova) narazilo lietadlo a odvtedy sa všetky budovy navrhovali tak, aby odolali nárazu lietadla - a teda aj World Trade Center, postavené v 60-tych rokoch. A napokon - v ESB vypukol požiar a budova horela celých dvadsať hodín, pričom sa nezrútila - z dvojičiek sa dymilo 90 minút a obe spadli v priebehu asi desiatich sekúnd. A teda v podstate dokázal, že to bolo oveľa premyslenejšie a rafinovanejšie.. a najmä, že v budove museli byť výbušniny, pretože náraz lietadiel by nespôsobil všetko to, čo sa tam stalo. A ešte množstvo ďalších informácií, ktoré si momentálne nevybavím asi:). Bolo toho veľa.. a iste z toho nemáte až taký úžasný dojem, keď to čítate zreprodukované odo mňa, ako keby ste tam boli a počuli sebavedomý a istý prejav nášho študenta. Mňa teda úplne očaril a hneď, ako skončil, som si povedala, že to je jasný víťaz. Dúfam, že aj vyhral.

Po ňom išiel ešte jeden, ale voľajako nám zlyhala technika a tak toho veľa povedaného nebolo.. Ale vypočuli sme si aspoň krátku ukážku zo sóla Jordana Rudessa, a zistili sme, že pani "profesorka" Nemenovaná (predsedkyňa komisie, of course) nemá hudobný vkus, lebo chcela, aby to stíšili. Nuž čo..

Tak, toľko o dnešnej SOČ-ke. Chcela som to zakončiť niekoľkými múdrymi slovami, ale asi mi žiadne nezídu na um. Každopádne, ak budete mať nejaké otázky ohľadom hociktorej tej témy, pokojne sa spýtajte. Verím, že som si z toho zapamätala viac, než som napísala. Hehe..:)