Vonku sneh, predo mnou monitor počítača, z reprákov Duffy.. Krásne sobotné popoludnie:).
Mám rada sobotu, pretože je to pre mňa skutočne veľmi oddychový deň. Keď niekomu poviem, že v sobotu bežne nevstávam skôr než o desiatej, len na mňa vyjavene pozerá. "A kedy upratuješ?" V sobotu rozhodne nie:). Sobota je deň, kedy Zuzka nič nerobí.. takmer nič:).
Keď sa poobzerám po svojej izbe, tak vidím neupratanú posteľ (nie, tým sa nechválim - idem ju upratať hneď - done), na stole pri počítači hrubé vydanie všetkých siedmych kníh Kroniky Narnie, milión káblikov, ktoré sa stretávajú s tým, ktorý vedie z počítačovej myšky, ďalej moju "úžasnú uschnutú ružičku" vo vázičke, za monitorom kúsok snehobieleho brka, ktorým občas aj niečo napíšem. Ďalej môj pohľad smeruje ku knižnici - hneď ako prvé mi udrú do očí krásne, ručne vyrobené hodinky od Ninky na narodeninky, ktoré ešte stále nemám nikde zavesené, ale asi ani nebudem mať. Lebo na tej skrinke sú podľa mňa úplne super:) také spestrenie. A vedľa nich zľava oznamká od všetkých zmaturovaných (alebo chystajúcich sa na maturitu:) ), napravo knihy.. Nad nimi knihy, pod nimi knihy. Veru, je to už raz tak:). Knihy.
A potom, ešteže nevidím za monitor. Posteľ mojej sestry, na ktorej naposledy niekto spal veľmi dávno. Vlastne, nie až tak.. pred pár týždňami moja spolužiačka Gabika:). Ale tak, chcela som tým povedať, že moja drahá sestrička už so mnou značný čas izbu nezdieľa. A som tomu celkom rada. Teda, niežeby som bola so sestrou nerada. Ale je to fajn, keď máte svoje súkromie. A keď toho druhého nemusíte vyhadzovať, pretože odíde dobrovoľne ešte skôr, ako by vám to vôbec zišlo na um. (to nie sú sťažnosti, Džanka:) ) Tá posteľ je inak v nie veľmi dobrom stave. Ale tak myslím, že už ju väčšina z tých, čo si prečítajú tento článok, mala možnosť vidieť na vlastné oči.
Ešte som sa zabudla vyjadriť k tomu, čo je pod Narniou. Môj zošit, veľmi drahý zošit. V ňom sa totiž odohráva príbeh istej dievčiny z osemnásteho storočia, ktorú som si veľmi obľúbila, vzhľadom na to, že som ju "vytvorila" a je vlastne mojím lepším "ja":). Ešte pod týmto zošitom sa nachádza ďalší zošit - vianočný darček od mojej drahej Dominkošky. A za Narniou asi dvadsať CD-čok, ktoré už asi v živote nebudem počúvať. Heh, neviem, prečo ich tam stále mám. Ale viem, že bez nich by moja izba nebola mojou izbou:).
Ani bez foťáku, zbytočne pripojenému k PC, aj keď je vypnutý. Ani bez toho bordelu, ktorý tu vyrobím či už ja, alebo niekedy aj Džanka. Ani bez školskej tašky, ktorú mi sem vždy musí doniesť moja mamina, pretože jej strašne prekáža na chodbe (mne, samozrejme, nie:) ). Ani bez učebníc nahádzaných len tak "ledabolo" na malom stolíku pri skrinke. Ale ani bez tých "úžasných" originálnych nápisov vlastnej výroby, ako napr.: "I've decided not to live in darkness.. God is my LIGHT!" alebo "Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke, kráľovským vencom v ruke svojho Boha.." A, samozrejme, neviem si to tu predstaviť ani bez steny ozdobenej fotkami všetkých mojich drahých kamarátov - môjho brata, spolužiakov, Kiky, maminy, Peťa Sedláka, Stanky, Dominkošky, Ivon, Jara Gunnera, mojej sestry, mňa samej (niežeby som bola sama sebe kamarátkou:D ), Peťa vodcu:), Ninky, Lenky, Maťa a Vlada.. viem, že pár ich ešte chýba:) ale onedlho tam už budem mať aj Lukyho B. či R., Ovečky a Pauli. (ak ste náhodou ešte postrehli, že chýba dakto ďalší, prosím, povedzte mi o tom:) )
Proste, moja izba.. nie vždy uprataná a vhodná pre návštevu, ale moja. Mám ju rada:). Aj preto, že v sobotu si ju môžem vychutnať dlhšie (najmä poležanie v posteli) a pozornejšie, než cez týždeň:).
Komentáre