KAMEŇ PO KAMENI
Mám stenu kdesi hlboko
v hrudi - je skratá pre oko,
okolo srdca z každej strany
pocitom na svet prúdiť bráni.
Ty nemôžeš dnu,
ja von tiež,
čo sa robí - nechápeš.
Ty nevidíš ju, no tá stena
vyrástla z môjho zneistenia.
Keď niekto zranil srdce, v hrudi
mi pribúdali jazvy, hrubli.
Tak stavala som
vôkol steny,
odolné, kameň po kameni.
Nie kvôli tebe vôkol srdca
vyrástli, tak ich skúšaj zrúcať.
Opustiť túžim žalár nemý,
viem - tvoja láska pomôže mi.
Tak po kúsku
búš do tej steny
a zvaľ ju, kameň po kameni.
Viem, že to pôjde pomaly -
keď sa raz srdce popáli,
keď je v ňom bolesť zo zlyhaní,
len s námahou si hojí rany.
A mám aj strach
ťa pustiť dnu,
že nové jazvy pribudnú.
Zbytočne do tej steny búšim,
zdá sa - už nič ju neporuší.
Kládla som skaly do jej tvaru
a nenechala nikde špáru.
Zostáva nádej jediná -
nejaká drobná prasklina.
Chcela som odviesť dobrú prácu,
nejaké kazy v stene však sú,
som istá, že sa dáky nájde,
a znamená to pre mňa nádej.
Využi, prosím,
každú z prasklín,
a zvaľ tú stenu v mene lásky.
Veď ako kvôli každej rane
rástli tie steny nebadane,
aj spadnú, kameň po kameni,
keď na lásku sa bolesť zmení.
Prosím ťa, buď ten pravý človek,
a nájdi v nich kaz - akýkoľvek.
Komentáre