Včera som sa vrátila domov z Námestova, z festivalu Verím Pane. Okrem toho, že som tam na každom rohu v neznámom človeku videla niekoho, koho "na 100% poznám", som tam zažila aj mnoho iných vecí. Dielňa chvál bola základom všetkého pre mňa.. as always. Milujem ten festival, hoci som sa po celý čas sťažovala na to, že to tam neznášam, lebo je všetko do kopca, a vždy je tam strašné teplo and so on.. Je to úžasné miesto, mesto na návrší. Vlastne nám to aj zapadlo do témy a myšlienky dielne:). Nejdem tu rekapitulovať, čo sa tam všetko stalo.. však to všetci viete, čo ste tam boli. A ktorí ste neboli.. máte smolu. Však vám o tom aj tak dakto určite porozpráva, keď vás to bude zaujímať:). Iba chcem napísať, že mi tam bola ponúknutá nová cesta.. nová cesta života s Pánom. Cesta radostná, ktorú som doteraz srdcom nepoznala. V mysli som čosi také predpokladala, ale nepoznala som to. Teraz už viem. Síce som na Peťove výzvy k tancu nereagovala nejako prudko kreatívne, bolo to pre mňa v niečom zlomové.. nová sloboda, nový iný čas s Pánom, nové špeciálnosti. Nové veci. Proste, nové, svieže, voňavé, čerstvé. Nie čerstvo vypraté.. proste nové, práve vyrobené. Je to krása.. A tak chcem kráčať touto novou cestou, ktorú mi ponúkol. Ktorým smerom je, sama neviem. Ale On vie a ja to nechávam na Neho.. Ideš aj ty naslepo za Ním, alebo kráčaš ďalej svojím "bezpečným chodníčkom"? Ja sa veľmi túžim naučiť nasledovať Ho bez obáv, v úplnej dôvere a odovzdanosti.. A ty?
Komentáre