Meteorický roj alebo 91 za 100

Včera som sa rozhodla (vďaka Elle a neskôr aj môjmu bratovi) pozorovať nočnú oblohu. Síce len z okna svojej izby, ale predsa. Veľa ľudí vie, že v auguste je zvýšený výskyt "padajúcich hviezd". A keďže som ešte nikdy vedome nebola svedkom tohto javu, povedala som si "Kašľať na to, že chcem ísť ráno na omšu, ja to nejako prežijem..." A tak som sa presne 10:50 pm postavila k oknu. Všetky dve svetlá v mojej izbe boli zhasnuté.
Najskôr som sa musela "rozkukať" a trvalo mi asi päť minút (bez srandy), kým som uzrela prvé hviezdy. Mestské svetlá sú poriadne svine v tomto... Pokazia, čo sa dá. Ale napokon som predsa uvidela aj svoje obľúbené súhvezdia Cassiopeiu (W) a Ursa Maior (Veľký medveď, z ktorého som vlastne schopná rozoznať nanešťastie len Veľký voz, ktorý tvorí jeho časť... čo už, ale aspoň som sa včera mohla pokochať na dvojhviezde, ktorá tvorí poslednú (tretiu hviezdu) na žrdi).
Ako prvý moju pozornosť upútal obrovitánsky škaredý pavúčisko, ktorý má svoju pavučinu za mojím oknom. Lozil si tam bez hanby, akoby sa nechumelilo. Pavúky sú asi slepé alebo čo... našťastie nie sú hluché. Keď som totiž naschvál zavŕzgala kľučkou okna, tá ohava sa asi na desať minút tvárila, že zamrzla. Tak mu treba... nemá sa čo vtierať na môj okenný rám. Potom som sa rozhodla odísť na druhú stranu okna, takže som sa posunula asi o meter. Odhrnula som záclonu a sledovala nočnú oblohu, počúvajúc pomalé melódie z môjho mp3 playera.
Presne o 11:00 pm som bola svedkom pádu prvého meteoru (ktorý som videla). Vtedy mi čosi prebleslo mysľou a rozhodla som sa vziať do rúk svoj zošitok od Dominkošky, ktorý mi dala ešte minulý rok na narodeniny, a pero, ktoré som dostala od Elly na svoje meniny. A zapísala som si, že som videla prvý meteor padať. A potom som si mp3 playerom svietila a vďaka nemu aj kontrolovala čas a zapisovala všetky hviezdy, ktoré som videla padnúť. A moje zápisky vyzerajú asi nasledovne (hodina:minúty - počet padajúcich hviezd, ktoré neušli môjmu zraku /predpokladám, že ich aj tak bolo viac, keďže ja som hľadela na necelú štvrtinu oblohy/):
11:00 - 1
11:06 - 1
11:07 - 2
11:08 - 3
11:10 - 1
11:11 - 1
11:15 - 2
11:16 - 1
11:18 - 1
11:19 - 3
11:20 - 1
11:21 - 1
11:24 - 3
11:25 - 1
11:26 - 2
11:27 - 3
11:29 - 2
11:30 - 4
11:31 - 1
11:32 - 2
11:34 - 1
11:35 - 1
11:36 - 1
11:37 - 2
11:38 - 2
11:39 - 2
11:40 - 2
Koniec prvej strany malého zošitka. Potom som obrátila list na druhú... Ale ešte chcem dodať, že je zrejme jasné, že minúty, ktoré nemám zapísané, boli... fádne. Nedialo sa nič, maximálne tak nejaké lietadlo sa sem-tam mihlo na oblohe...
Druhá strana malého zošitka:
11:42 - 4
11:43 - 4
11:44 - 1
11:46 - 3
11:47 - 1
11:48 - 3
11:49 - 3
11:50 - 2
11:51 - 2
11:52 - 2
11:53 - 1
11:56 - 5
11:58 - 1
Po najúspešnejšej minúte (myslím tú 11:56 pm) sa zase nič nedialo celých dvanásť minút... Mala som chuť to vzdať, ale keďže ja som vytrvalá v tom, čo si zaumienim (a zaumienila som si sledovať a robiť dokumentáciu do 12:30 am), pokračovala som a nevzdávala sa.
12:10 - 1
12:11 - 1
12:12 - 1
12:13 - 2
12:15 - 2
12:16 - 1
12:22 - 1
12:24 - 1
12:25 - 2
A to bolo posledné, čo som videla. Ešte som mala spomenúť, že pavúk sa okolo polnoci opäť zjavil a začal loziť po múriku, ale kašľala som naňho. Potom zas zmizol, takže všetko bolo v poriadku. Keď už sa na displeji mp3 playera objavil čas 12:31 am, zastrela som záclonu a zasvietila svetlo. Malá žiarovka nad posteľou pukla, takže som musela zasvietiť môj diskoguľa-luster. A s úžasným výrazom na tvári som zistila, že som po celý čas stála pod pavúkom, ktorý prebýva v mojej izbe. Ale bol oproti tomu vonku len miniatúrnou atrapou, takže som to radšej neriešila a dala sa do počítania. Chcela som vedieť, koľko som vlastne tých meteorov videla...
Narátala som ich 91, a preto sa vlastne aj tento článok volá ... alebo 91 za 100. Videla som totiž 91 padajúcich hviezd v priebehu 100 minút. Neznie to až tak úžasne, ako som pôvodne čakala (myslela som, že ich bude viac), ale nevadí. Aj tak to bolo krásne divadlo, hoci každý meteor pripadá na každých 0,91 sekundy.
Myslím, že to stálo za to, hoci som mala kvôli tomu len 5 a 1/2 hodiny spánku. Aspoň som mala o čom rozprávať bratovi počas cesty na omšu (aj on sa na ňu vypravil) a mamine cestou do obchodu.

Komentáre

María napísal(a)…
ja som sedela na parkovisku pri nemocnici. bolo to neskutočne fascinujuce. a naozaj to stálo za to :)myslím, že na to nikdy nezabudnem(e) :)