Tak reku, že by sa patrilo napísať aj čosi o tej významnej udalosti v živote mladého človeka, zvlášť maturanta, ktorú som absolvovala pred niekoľkými dňami. A teraz už aj celkom rada napíšem... (hoci som deň "po" nechcela o tom veľmi hovoriť)
Začalo to stresovo, pretože som do Trenčína namiesto o štvrtej pricválala čosi po piatej - a to ja všade chodím načas a dávam si na to pozor. Ale to vlastne nebola moja vina (ten neskorý príchod) a ani vina toho, ktorý ma viezol, a ani vina tej, ktorá mi odvoz zariadila. Takže sme šťastne vystúpili z auta a privítali nás (veľmi milo, samozrejme - "Trošku meškáte, slečny!") naši dvaja drahí spolužiaci. A keď sme vošli dnu do sály, zistili sme, že sme vlastne o nič neprišli a naša trieda za tú hodinu nestihla nacvičiť zhola nič.
A tak sme sa dali do nacvičovania nástupu. Najväčší strach v nás (ženách) vzbudzovali zaiste tie schody, po ktorých sme mali zísť z pódia na parket. Ešteže sme mali "po ruke" našich dvoch drahých spolužiakov (tých, ktorí nás aj tak milo privítali), ktorí nám podaním svojich rúk značne dopomohli dopraviť sa na parket bez ujmy na zdraví. Okrem nástupu sme však nestihli nacvičiť nič a už sme museli bežať vítať rodičov a profesorov, ktorí práve prichádzali. Takže sme si všetci uvedomovali, že program.. že to bude čistá improvizácia.
Keď už sa v sále všetci usadili, naša triedna ich privítala a ohlásila príchod štvrtej bé. A tak sme sa tam postupne nastupovali, ja ako prvé dievča. A vôbec som žiadnu trému neriešila, aj po schodoch sa mi podarilo zísť celkom v pohode (vďaka Dennisovej ruke, hoci mi podal opačnú ako pôvodne mal:D ).. A keď už sme tam po nejakých siedmich minútach všetci stáli, začali sa diať tie formálne veci, ktorých poradie neovládam. Po ostužkovaní a prípitku sme sa odobrali k nášmu stolu a navečerali sa. A po ňom sme "bežali" (ako nám to len naše opätky dovolili) do "zákulisia" (predstavte si šatňu s rozmermi 2x2 metre), kde sme sa bleskurýchlo prezliekali do "kostýmov" na program.
Ako prvá sa na javisku Piano clubu zjavila Lady Lada a jej fanúšikovia, ktorí zatancovali paródiu na pieseň Bad Romance (bola som medzi nimi:D ). Nasledovali ďalšie čísla, ktorých poradie si tiež nepamätám, ale napríklad: zopár reklám; scénka z relácie S.O.S. "U Slováka"; "33 eur" - ukážka toho, ako to funguje v našom slovenskom školskom systéme; nejaké hudobné čísla; pokus o napodobenie našich triednych hlodov; "Popoluška", v ktorej sa naši chlapci ukázali tak, ako ešte nikdy; a na záver sme si zahrali a zatancovali na pieseň Monte Carlo (ak sa to tak volá) od Chiki-liki-tu-a.. A potom začala voľná zábava.
A okolo polnoci sme si prečítali (naša ctená krstná ich prečítala:) ) básničky o jednotlivých členoch štvrtej bé a dostali sme tortičky.. A potom, po odchode niektorých rodičov, pokračovala ešte voľnejšia zábava.
A v konečnom dôsledku.. prišla som domov o pol 6tej, a to už asi o čomsi vypovedá. Je síce pravda, že som nemala veľa možností odvozu, ale nebolo tam až tak zle, že by som to tam nevedela vydržať. Tie "veci", kvôli ktorým som o stužkovej nechcela hovoriť.. tie tu rozoberať nechcem a ani nebudem. Sú uchované jedine v mojom denníčku (haha:D ) a v pamätiach tých, ktorým ostali po prebdenej a prehýrenej noci nejaké spomienky.
Takže ešte raz - v konečnom dôsledku tam bolo fajn. Každopádne, nech už to otočíme z hociktorej strany (pila som hrušku:D:D:D ), je to večer, na ktorý asi nezabudnem.. (nech už si každý domyslí, akým tónom by som to asi vyriekla:D:D:D )
P.S.: Fotka nie je len ilustračná, ale je naozaj priamo zo spomínanej akcie.. a nachádza sa na nej (vľavo) Maťulik a (vpravo) moja tyrkysová podoba..:)
Komentáre