Ťažko vyjadriť hĺbku tohto veľdiela.. Nebudem sa o to ani pokúšať radšej:). Ale chcem sa podeliť aspoň o niekoľko (pre mňa veľmi inšpiratívnych) myšlienok Spisovateľa s veľkým S.. Tu sú:
Bedári 3 (Marius)
"Keby tak vskutku bolo dané našim telesným očiam vidieť do svedomia iného, mohli by sme oveľa istejšie súdiť o človeku podľa toho, o čom sníva, než podľa toho, o čom rozmýšľa. V myšlienke je vôľa, vo sne vôle niet. Sen, ktorý je cele živelný, berie na seba i uchováva si aj v ozrutnosti a v oblasti ideálu podobu nášho ducha. Nič neprýšti priamejšie a úprimnejšie z hlbín našej duše než naše neuvážené a nesmierne túžby po žiarivých výšinách ľudského údelu. V tých túžbach možno skôr vyhmatať pravú povahu každého človeka než v pekne zostaevných, uvážených a zoradených myšlienkach. Naše sny sú nám najviac podobné. Každý sníva o neznámom a nemožnom podľa svojej povahy."
*
Bedári 4 (Idyla... a epopeja...)
"Zúženie vesmíru na jedinu bytosť, rozšírenie jedinej bytosti až k Bohu - to je láska."
"Láska je pozdrav anjelov hviezdam."
"Aká je duša smutná, keď smúti pre lásku!
Aká je to prázdnota, keď je vzdialen á bytosť, ktorá jej jedine vypĺňa svet! Ó, aká to pravda, že sa milovaná bytosť zbožšťuje! Boh by určite na ňu žiarlil, keby Otec všetkého nebol zrejme učinil stvorenstvo pre dušu a dušu pre lásku."
"Boh je za všetkým, no všetko Boha zahaľuje. Veci sú temné, stvorenia nepriesvitné. Milovať niekoho značí urobiť ho priesvitným."
"Niektoré myšlienky sú modlitbami. V niektorých chvíľach, nech už je telo v akejkoľvek polohe, duša kľačí."
"Odlúčení mlilenci klamú diaľku tisícorakými preludnými vecami, ktoré však jednako len majú svoju skutočnosť. Ľudia im bránia vídať sa, nemôžu si písať; lež oni si nachádzajú hromadu tajných dorozumievacích prostriedkov. Posielajú si spev vtáctva, vôňu kvetín, smiech detí, svetlo slnka, vzdychy vetra, lúče hviezd, celé stvorenstvo. A prečo by aj nie? Všetko, čo Boh stvoril, stvoril na to, aby slúžilo láske. Láska je dosť mocná, aby poverila celú prírodu svojimi posolstvami."
"Budúcnosť patrí ešte skôr srdciam než umom. Ľúbosť jediná môže zabrať a zaplniť večnosť. Nekonečnosť potrebuje nevyčerpateľnosť."
"Láska je temer ako duša. Má takú istú povahu. Tak ak duša i ona je iskrou Božou, tak ako duša i ona je neporušiteľná, nerozdielna, nezhynuteľná. Je ohnivým bodom, ktorý je v nás, ktorý je nesmrteľný a nekonečný, ktorý nemožno ničím obmedziť a ktorý nemožno ničím uhasiť. Cítite jej páľu až v špiku kostí a vidíte jej žiaru až v hlbinách nebeských."
"Ó, láska! Zbožňovanie! Rozkoš dvoch duší, ktoré si rozumejú, dvoch sŕdc, ktoré sa vymieňajú, dvoch pohľadov, ktoré sa prenikajú? Zavítate ku mne, všakver, blaženosti! Prechádzky dvoch bytostí v samotách! Dni požehnané a žiarivé! Neraz sa mi zdalo, že občas sa odlučujú hodiny zo života anjelov a prichádzajú na svet, aby prenikli osud ľudí."
"Boh nemôže pridať k blaženosti milujúcich, než že dá ich ľúbosti trvanie nekonečné. Po láskyplnom živote láskyplná večnosť - to je vskutku prídavok; no zväčšiť samu intenzitu nevýslovného šťastia, ktoré poskytuje láska duší už tu na tomto svete, nemôže ani sám Boh. Boh je plnosť nebies; láska je plnosť človeka."
"Na hviezdu sa dívate z dvoch príčin, pretože je žiarivá a pretože je nevyspytateľná. No vedľa seba máte ešte sladšie žiarenie a ešte väčšie tajomstvo - ženu."
"Napospol všetci bez rozdielu máme svoje dýchateľné bytosti. Ak nám chýbajú, chýba nám povetrie a dusíme sa. Potom sa umiera. Čosi strašné je smrť z nedostatku lásky. Zadusenie duše."
"Keď láska roztavila a spojila dve bytosti v anjelskom a posvätnom zväzku, tajomstvo života je pre ne odhalené; sú už len dvoma nekonečnými bodmi toho istého osudu; sú už len dvoma krídlami toho istého ducha. Milujte, krúžte vo výšinách!"
"Čo láska začne, to môže dokončiť jedine Boh."
"Láske nič nestačí. Človek má šťastie, chce raj; má raj, chce nebesia."
"Vy, ktorí trpíte, pretože ľúbite, ľúbte ešte väčšmi. Umierať láskou značí z nej žiť."
"Milujte. S tými mukami je spojená temná, hviezdna premena. V agónii býva vytrženie."
"Láska je nebeským dýchaním rajského povetria."
"Srdcia hlboké, umy múdre, berte život tak, ako ho Boh stvoril; je dlhou skúškou, nepochopiteľnou prípravou na neznámy osud. Ten osud, osud opravdivý, začína sa pre človeka na prvom stupni, vedúcom do útrob hrobu. Vtedy sa mu zjaví niečo a človek začne rozoznávať definitívne platné. Definitívne platné, pouvažujte o tom slove. Živí vidia nekonečno; konečne platné zjavuje sa len mŕtvym. Zatiaľ milujte a trpte, dúfajte a rozjímajte. Beda, ó, prebeda tomu, čo nebodaj miloval len telá, formy, zdania! Smrť mu odníme všetko. Snažte sa milovať duše, s nimi sa znovu stretnete."
"Aká to veľká vec, keď vás niekto ľúbi! Lež aká to ešte väčšia vec, keď vy ľúbite! Srdce sa stáva hrdinským stálou vášňou. Neskladá sa už z ničoho iného než z čistoty; neopiera sa už o nič iného než o vznešenosť a veľkosť. Nedôstojná myšlienka nemôže už v ňom vzklíčiť, tak ako žihľava nemôže vyrásť na ľadovci. Duša vyvýšená a blankytná, neprístupná vulgárnym náruživostiam a vzrušeniam, vývodiaca nad mrakmi a tieňmi tohto sveta, nad bláznovstvami, lžami, nenávisťami, márnomyseľnosťami, biedami, prebýva v blankyte nebies a cíti hlboké a podzemné otrasy sudby už len tak, ako cíti končiar horstva zemetrasenie."
"Keby už na svete nikto neľúbil, slnko by zhaslo."
*
Bedári 5 (Jean Valjean)
"Novomanželia zmizli. Tu zastaneme. Na prahu svadobnej noci stojí anjel, usmieva sa a má prst na ústach. Duša sa oddáva rozjímaniu pred tou svätyňou, kde sa celebruje láska. Nad tými domami je iste žiara. Radosť, ktorá v nich našla príbytok, iste uniká cez kamene stien v podobe svetla a nejasne čerí temnotu. Nie je možné, aby tá posvätná a osudná slávnosť nevysielala nebeský jas do nekonečna. Láska je zázračný tégel, v ktorom sa roztápa muž i žena a uskutočňuje sa ich spojenie; vychádza z neho jediná bytosť, trojmá bytosť, bytosť konečná, ľudská trojica. Toto vrodenie sa dvoch duší do jednej je iste vzrušujúce i pre temnotu. Milenec je kňaz; uveličená panna sa zdesí. Čosi z tej radosti vznáša sa k Bohu. Kde je ozajstné manželstvo, čiže kde je láska, tam je aj ideál. Svadobná posteľ je zazorený kút v temnotách. Keby ľudská zrenica bola uspôsobená vnímať hrozné a pôvabné vidiny vyššieho života, je pravdepodobné, že by sme videli podoby noci, neznámych okrídlencov, belasých pútnikov neviditeľna, ako sa skláňajú, hŕba tmavých hláv okolo žiarivého domu, spokojní, žehnajúci, ukazujúci si jeden druhému panenskú manželku, nežne preľaknutú, a na ich božských tvárach odblesk ľudského šťastia. Keby v tej vrcholnej chvíli rozkošou oslnení manželia, nazdávajúci sa, že sú sami, načúvali, azda by postihli v svojej izbe šelest vzrušených krídel. Dokonalá blaženosť zahrnuje v sebe vzájomnú záruku anjelov. Povalou tejto tmavej alkovničky je celé nebo. Keď sa dvoje úst, posvätených láskou, zblíži v tvorivom zámere, nie je možné, aby nad týmto nevýslovným bozkom nenastalo chvenie v nesmiernom tajomstve hviezd. Tieto blaženosti sú tie pravé. Nieto radostí mimo týchto radostí. Láska je tu jediná extáza. Všetko ostatné plače. Stačí, že milujeme, alebo že sme milovali. Potom už nič nežiadajte. V temných záhyboch života sa nedajú nájsť iné perly. Milovať, to je naplnenie."
*
Noo, aspoň vidíte, aká som ja romantická duša.. A akú romantickú dušu mal ujo Victor:).. Každopádne, toto päťzväzkové dielo nie je "iba" o láske, ale aj o iných hlbokých "veciach". Ťažko to zhrnúť, ťažko vyjadriť svoj dojem.. Myslím, že stojí za to venovať čas týmto knihám a prečítať si ich. A bodka.
Komentáre