Tak, a idem si to tu trošku zrekapitulovať. Robím to aj v istej nádeji, že tí, ktorých to naozaj zaujíma, si to tu prečítajú, a ja potom nebudem musieť každému odpovedať na tie isté otázky:p. Ale ak sa budete (budú:D) pýtať, tak sa nejako premôžem, samozrejme:D. Čosi vo mne však dúfa, že aj tak väčšina ľudí ani nepostrehla, že sa počas tohto týždňa udiali písomné maturity zo slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka.
Naplno som si to uvedomila v pondelok večer, kedy mi prišlo povzbudenie v podobe esemesky od Lukyho (B. ako bloggera), potom neskôr od Kamilkyyy. Vtedy už nebolo času čosi sa učiť, tak som to nechala tak. Mali sme síce celý deň "študijné voľno", ale neviem, kto z nás-maturantov ho využil na štúdium. Ja som sa napríklad bola prejsť s Maťou:).
A ešte v utorok ráno ma povzbudila cez esemesku aj "moja historická sestrička" Zuzka, a okrem nej aj my sister a "seriózna pani" Ľubka alias Dorka cez gmail-chat. A tak som šla celkom povzbudená, i keď sa mi ťažko raňajkovalo. Zdalo sa mi smiešne, že moje telo stresuje, hoci myseľ vôbec nie.
Test zo slovenčiny pozostáva zo 64 otázok, pričom sa v ňom nachádza osem ukážok. Čiže ku každej ukážke osem otázok, z ktorých 5 je na výber medzi možnosťami A,B,C,D, a tri sú na jedno- alebo viacslovnú odpoveď. Bolo to v pohode... Čítali sme články o veternej smršti kdesi v Levoči, o globálnom otepľovaní, báseň o akomsi čertovi (ktorý sa oženil so starou babkou a potom si to rozmyslel, tak šiel za voľajakým doktorom či čo), úryvok z Mitanovej Patagónie, dokonca aj pár riadkov z mojich obľúbených Statkov-zmätkov. Keď som si tak pozerala správne odpovede na nete, mala by som mať asi 89%-nú úspešnosť:). Hoci stále to môže byť horšie (alebo aj lepšie, no to neviem-neviem:D).
A poobede bol sloh... Medzitým som si odbehla domov naobedovať sa, keďže sa nestravujem v školskej jedálni. A keď nám pani profesorka začala písať témy na tabuľu (o ktorých dve minúty predtým Janka Hortová povedala, že sú krásne), zdesila som sa. No, veď si len pozrite a uvážte, čo by ste si vybrali:
1. Blogeri sú obrazom spoločnosti (Diskusný príspevok) [to sa v triede začali ozývať otázky: "A čo sú to blogeri???"]
2. "Máme dosť ľudí, čo vravia, aké to je - no zišli by sa takí, čo by povedali, aké to môže byť." Robert Orben (Úvaha)
3. Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis)
[v tejto chvíli mi už nebolo všetko jedno, pretože som tušila, že z týchto troch tém si nevyberiem - a ak štvrtá nebude rozprávanie, tak som asi v keli alebo čo]
4. Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti)
Ešteže sa mi v mysli začal odvíjať celkom (snáď) zaujímavý príbeh a spomienky, vďaka čomu som napísala rozprávanie z pohľadu dievčaťa, ktoré sedí v lavici a psychicky sa pripravuje na ústnu maturitu z dejepisu. Bola to vlastne krátka autobiografia z budúcnosti:D. Použila som aj skutočnú udalosť, aby to bolo trošku vtipné - o tom, ako polovicu mojej triedy raz zamkla bývalá triedna do malej triedy, pretože si z nej na 1. apríla chceli vystreliť a neprišli na hodinu. To by ste museli byť tam asi, aby ste to poriadne pochopili:D.
A druhého dňa som sa viac obávala. Predsa len, B2, čiže ťažšia úroveň... Ale angličtinárka mi "prorokovala", že to napíšem výborne, tak som sa až tak neznepokojovala. Výborné to síce nebude, ale... Bezprostredne počas písania sa mi to zdalo dosť ľahké; dokonca sa tam vyskytol článok, s ktorým sme pracovali priamo na hodine. Tak som sa šla najesť v celkom dobrej nálade.
A sloh bol taký... neviem, tá téma sa mi zdala taká trápna. Že: The Life of a Teenager. Úroveň B2 mala o tom napísať opinion essay na 200-220 slov, B1 neformálny list na 160-180 slov. Ja som to mala napísané za 15 minút, potom som to už len upravovala a prepisovala... Takže hádam pohoda.
Ale zatiaľ som ešte nikde na internete nenatrafila na správne odpovede z otázok so štyrmi možnosťami, takže budem čakať. Našla som však odpovede k otázkam s krátkou odpoveďou, a mala som presne tretinu zle. Síce to považujem za dosť veľké zlyhanie (na moje pomery a na to, ako som zvyknutá písať písomky s výsledkami nikdy nie horšími ako 2, ale poväčšine aj tak 1), ale je to viac než povinných 33%:p. Stále však dúfam, že tie A,B,C,D otázky ma ešte vytiahnu nahor. Takže asi tak. (dodatok: 24.3.2011 - z angliny to vyzerá na 76,25% - ale to ešte nie je oficiálny výsledok... no čo, mohlo to byť aj horšie:p)
Na to, že sa to nazýva skúška dospelosti... No, teda, nemám pocit, že by som počas tých dvoch dní dospela. Ale možno na ústnych sa to zmení...:D Ale o tom tiež srdečne pochybujem. Jedna vec je však istá - do ústnych ostávajú necelé dva mesiace, čiže ak každý deň si prejdem jednu maturitnú tému z nejakého predmetu, mala by som to stihnúť dokonca dva razy:D. Uvidíme, ako to vypáli. Ale naozaj by som sa mala začať učiť nos-ku, lebo z tej (pri všetkej úcte k obdivuhodnému rozdrapovaciemu sa výkonu profesora Braňa) viem asi najmenej.
Tak, dovidenia dakedy po 20. máji. (srandujem:D)
Naplno som si to uvedomila v pondelok večer, kedy mi prišlo povzbudenie v podobe esemesky od Lukyho (B. ako bloggera), potom neskôr od Kamilkyyy. Vtedy už nebolo času čosi sa učiť, tak som to nechala tak. Mali sme síce celý deň "študijné voľno", ale neviem, kto z nás-maturantov ho využil na štúdium. Ja som sa napríklad bola prejsť s Maťou:).
A ešte v utorok ráno ma povzbudila cez esemesku aj "moja historická sestrička" Zuzka, a okrem nej aj my sister a "seriózna pani" Ľubka alias Dorka cez gmail-chat. A tak som šla celkom povzbudená, i keď sa mi ťažko raňajkovalo. Zdalo sa mi smiešne, že moje telo stresuje, hoci myseľ vôbec nie.
Test zo slovenčiny pozostáva zo 64 otázok, pričom sa v ňom nachádza osem ukážok. Čiže ku každej ukážke osem otázok, z ktorých 5 je na výber medzi možnosťami A,B,C,D, a tri sú na jedno- alebo viacslovnú odpoveď. Bolo to v pohode... Čítali sme články o veternej smršti kdesi v Levoči, o globálnom otepľovaní, báseň o akomsi čertovi (ktorý sa oženil so starou babkou a potom si to rozmyslel, tak šiel za voľajakým doktorom či čo), úryvok z Mitanovej Patagónie, dokonca aj pár riadkov z mojich obľúbených Statkov-zmätkov. Keď som si tak pozerala správne odpovede na nete, mala by som mať asi 89%-nú úspešnosť:). Hoci stále to môže byť horšie (alebo aj lepšie, no to neviem-neviem:D).
A poobede bol sloh... Medzitým som si odbehla domov naobedovať sa, keďže sa nestravujem v školskej jedálni. A keď nám pani profesorka začala písať témy na tabuľu (o ktorých dve minúty predtým Janka Hortová povedala, že sú krásne), zdesila som sa. No, veď si len pozrite a uvážte, čo by ste si vybrali:
1. Blogeri sú obrazom spoločnosti (Diskusný príspevok) [to sa v triede začali ozývať otázky: "A čo sú to blogeri???"]
2. "Máme dosť ľudí, čo vravia, aké to je - no zišli by sa takí, čo by povedali, aké to môže byť." Robert Orben (Úvaha)
3. Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis)
[v tejto chvíli mi už nebolo všetko jedno, pretože som tušila, že z týchto troch tém si nevyberiem - a ak štvrtá nebude rozprávanie, tak som asi v keli alebo čo]
4. Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti)
Ešteže sa mi v mysli začal odvíjať celkom (snáď) zaujímavý príbeh a spomienky, vďaka čomu som napísala rozprávanie z pohľadu dievčaťa, ktoré sedí v lavici a psychicky sa pripravuje na ústnu maturitu z dejepisu. Bola to vlastne krátka autobiografia z budúcnosti:D. Použila som aj skutočnú udalosť, aby to bolo trošku vtipné - o tom, ako polovicu mojej triedy raz zamkla bývalá triedna do malej triedy, pretože si z nej na 1. apríla chceli vystreliť a neprišli na hodinu. To by ste museli byť tam asi, aby ste to poriadne pochopili:D.
A druhého dňa som sa viac obávala. Predsa len, B2, čiže ťažšia úroveň... Ale angličtinárka mi "prorokovala", že to napíšem výborne, tak som sa až tak neznepokojovala. Výborné to síce nebude, ale... Bezprostredne počas písania sa mi to zdalo dosť ľahké; dokonca sa tam vyskytol článok, s ktorým sme pracovali priamo na hodine. Tak som sa šla najesť v celkom dobrej nálade.
A sloh bol taký... neviem, tá téma sa mi zdala taká trápna. Že: The Life of a Teenager. Úroveň B2 mala o tom napísať opinion essay na 200-220 slov, B1 neformálny list na 160-180 slov. Ja som to mala napísané za 15 minút, potom som to už len upravovala a prepisovala... Takže hádam pohoda.
Ale zatiaľ som ešte nikde na internete nenatrafila na správne odpovede z otázok so štyrmi možnosťami, takže budem čakať. Našla som však odpovede k otázkam s krátkou odpoveďou, a mala som presne tretinu zle. Síce to považujem za dosť veľké zlyhanie (na moje pomery a na to, ako som zvyknutá písať písomky s výsledkami nikdy nie horšími ako 2, ale poväčšine aj tak 1), ale je to viac než povinných 33%:p. Stále však dúfam, že tie A,B,C,D otázky ma ešte vytiahnu nahor. Takže asi tak. (dodatok: 24.3.2011 - z angliny to vyzerá na 76,25% - ale to ešte nie je oficiálny výsledok... no čo, mohlo to byť aj horšie:p)
Na to, že sa to nazýva skúška dospelosti... No, teda, nemám pocit, že by som počas tých dvoch dní dospela. Ale možno na ústnych sa to zmení...:D Ale o tom tiež srdečne pochybujem. Jedna vec je však istá - do ústnych ostávajú necelé dva mesiace, čiže ak každý deň si prejdem jednu maturitnú tému z nejakého predmetu, mala by som to stihnúť dokonca dva razy:D. Uvidíme, ako to vypáli. Ale naozaj by som sa mala začať učiť nos-ku, lebo z tej (pri všetkej úcte k obdivuhodnému rozdrapovaciemu sa výkonu profesora Braňa) viem asi najmenej.
Tak, dovidenia dakedy po 20. máji. (srandujem:D)
Komentáre