Počas maturitného týždňa som začala chodiť behať. Smiešne, nie? Teda, mne to stále je:). No, ale som vytrvalá... A aj dnes by som bola šla, nebyť toho dažďa...
Mám takú svoju trasu, ktorú každý deň dám. Nie je to žiadny športový výkon, ale aj tak mám radosť a som na seba istým spôsobom hrdá:). Beh nikdy nebol mojou prednosťou, vlastne som ho priam nevedela zniesť. Aj na telesnej to bolo pre mňa najhoršie - behať.
Asi aj preto, že som vždy taká červená po behu. Môj brat vraví, že to asi všetky baby pri športe... No neviem, podľa mňa nie. Ktovie. Tak a kvôli tomu, že som červená, chodím v takom čase, kedy nikto nie je vonku - v najväčšom teple, medzi 11tou a 12tou. A kvôli tomu už mi mamina "musela" kúpiť aj opaľovací krém, nech sa nespálim, keď už to slnko vtedy tak praží...
Prvý raz som bola behať, aby som si vybila hnev na seba samú po (podľa mňa pokazenej) maturitnej odpovedi z dejáku. A tak sa mi to voľajako zapáčilo, tak som pokračovala.
Vždy si pustím nejaké rýchle pesničky, vezmem vodítko a Jenny, a bežím poľom i lesom, nemysliac na nič. Beh sa teda pre mňa rovná vygumovaniu zbytočností z mysle:). Čas fyzickej námahy, ale psychického relaxu. Aspoň pre mňa je to tak.
A zakaždým, keď dôjdem do bodu, v ktorom sa otáčam - čiže k istému ohnisku -, na chvíľu si sadnem na drevené polienko a modlím sa.
Raz som tak počúvala tú moju slávnu pieseň Nuvole Bianche od Ludovica Einaudiho, a ostala som taká fascinovaná prírodou... nechcelo sa mi veriť, ako krásne sa hýbu lístky na stromoch, ako sa ohýbajú kmene vo vetre, ako zožltnutá tráva za mnou poletuje vo vánku. A keď pieseň dohrala, to ticho... nádherné ticho, iba vietor! Úžasné čosi, fakt. Nevypovedateľne nádherné:).
To sú moje milované chvíle - chvíle s Pánom, ktoré nepotrebujú slová, ktoré sa slovami nedajú opísať a na ktoré sa práve preto nedá zabudnúť. Možno chvíle plné emócií, ktorých by sme sa až tak nemali držať či stáť na nich, ale chvíle dôležité pre duchovný život... aspoň ja to tak vnímam. Sama pociťujem, že v prírode sa ma Boh dotýka iným, zvláštnym, mnou dosiaľ nepoznaným spôsobom. A je to krásne. Tak som šťastná, že môžem behať. I keď dnes nie kvôli tomu dažďu... No to vôbec nevadí.
Beh je super, hlavne ak sa využije aj na iné veci ako fyzickú námahu a psychický relax:).
Komentáre