Včera som sa nahodila do "maturitnej" blúzky, čiernych nohavíc a balerínok, vzala kabelku zo stužkovej a spolu s bratom nasadla na električku. A potom prestúpila na ďalšiu a potom šla kúsok pešo do Mahenovho divadla:
Nádherná budova, nie? A vo vnútri je ešte krajšia. Všetko je tam bielo-zlaté, nachádzajú sa tam obrovitánske lustre a ... a tak:). Síce sála nie je ktovieako obrovská, balkóny robia takú príjemnú honosno-vznešenú atmosféru, takže aj tam je krásne.
Vybrali sme sa na balet s názvom Coppélie z Montmartru. A keďže som nikdy predtým nebola na balete, veľmi som sa tešila. A vlastne celkovo to bol taký môj prvý ozajstný divadelný zážitok - doteraz som vždy bola iba na tých školských predstaveniach, kde sa síce herecké výkony nelíšia, ale má to celé úplne iný nádych kvôli všetkým vyrušujúcim a zbytočne sa smejúcim.
Takže, Coppélie - príbeh veľmi v skratke (balet má aj tak vraj vždy jednoduchý príbeh, ktorý sa dá zhrnúť tak na pol strany):
Coppélius je hlavný hrdina - starší muž, ktorý rád navštevuje tzv. "peklo nerestí" - miesto, kde sa tancuje kankán, pre danú dobu jeden z najhriešnejších a najnemravnejších tancov. Na jeho ulici býva dievčina Swanilda a Coppélius jej kúpi vytúžené červené šaty - pod podmienkou, že ho Swanilda odprevadí do domu. Tam strávi aj celý deň a jej žiarlivý brat Hans to prezradí Swanildinmu milému Franzovi. Franz sa potom s Coppéliom vyberie do jeho obľúbeného lokálu - to zas vidí hnusák Hans a prezradí to Swanilde.
Swanilda sa oblečie do červených šiat, čo jej kúpil Coppélius, a sama zamieri na to miesto. Vpustia ju tam, keďže vyzerá ako dospelá. Spraví Franzovi hroznú scénu a vyčíta mu, ako sa správa (flirtuje s povoľnými tanečnicami, fajčí a pije). Vtedy tam vtrhne polícia a všetkých zatkne, pričom Coppélius je obvinený z dvoch závažných vecí: že do podniku prepašoval neplnoletého Franza a že vo svojom dome zviedol Swanildu.
Keď sa vyšetrovanie presunie do Coppéliovho domu, objavia v ňom obrazy - akty polonahých žien, ktoré Coppélius maľoval. Sú z toho nesmierne pohoršení, až kým nenatrafia na nádherný portrét Swanildy v červených šatách. Vtedy všetci pochopia a Swanilda sa zmieri aj s Franzom.
Coppélius však vidí, aký je opustený, keďže ho všetci priatelia z lokálu zradili v čase, kedy bol neprávom obvinený, a rozhodne sa odísť z mesta - odnáša si so sebou iba obraz Swanildy, čiže svojej Coppélie. V poslednej chvíli sa mu sníva, že on sám, pripodobnený Franzovi, tancuje so Swanildou a končí v jej náručí. Keď odchádza, Swanilda ešte vybehne z domu - rozplače sa, že Coppélius odchádza. Obraz jej daruje a ona ho pobozká na líce, na čo on so šťastným úsmevom odchádza.
Dej jednoduchý, prevedenie ma očarilo. Autorom hudby je Léo Delibes, francúzsky predstaviteľ romantizmu (19. storočie), choreografom je Youri Vámos. Živý orchester pod pódiom, na javisku nežnosť a elegancia baletu vlastná... A komentár môjho brata, či by som si spomedzi tých baleťákov vybrala, že to je presne ten typ chlapov, čo sa mi páči (tintítka:D:D). Ale inak to bol krásny zážitok; a aspoň som sa chvíľu cítila ako ozajstná kultivovaná dospeláčka:p.
Vybrali sme sa na balet s názvom Coppélie z Montmartru. A keďže som nikdy predtým nebola na balete, veľmi som sa tešila. A vlastne celkovo to bol taký môj prvý ozajstný divadelný zážitok - doteraz som vždy bola iba na tých školských predstaveniach, kde sa síce herecké výkony nelíšia, ale má to celé úplne iný nádych kvôli všetkým vyrušujúcim a zbytočne sa smejúcim.
Takže, Coppélie - príbeh veľmi v skratke (balet má aj tak vraj vždy jednoduchý príbeh, ktorý sa dá zhrnúť tak na pol strany):
Coppélius je hlavný hrdina - starší muž, ktorý rád navštevuje tzv. "peklo nerestí" - miesto, kde sa tancuje kankán, pre danú dobu jeden z najhriešnejších a najnemravnejších tancov. Na jeho ulici býva dievčina Swanilda a Coppélius jej kúpi vytúžené červené šaty - pod podmienkou, že ho Swanilda odprevadí do domu. Tam strávi aj celý deň a jej žiarlivý brat Hans to prezradí Swanildinmu milému Franzovi. Franz sa potom s Coppéliom vyberie do jeho obľúbeného lokálu - to zas vidí hnusák Hans a prezradí to Swanilde.
Keď sa vyšetrovanie presunie do Coppéliovho domu, objavia v ňom obrazy - akty polonahých žien, ktoré Coppélius maľoval. Sú z toho nesmierne pohoršení, až kým nenatrafia na nádherný portrét Swanildy v červených šatách. Vtedy všetci pochopia a Swanilda sa zmieri aj s Franzom.
Coppélius však vidí, aký je opustený, keďže ho všetci priatelia z lokálu zradili v čase, kedy bol neprávom obvinený, a rozhodne sa odísť z mesta - odnáša si so sebou iba obraz Swanildy, čiže svojej Coppélie. V poslednej chvíli sa mu sníva, že on sám, pripodobnený Franzovi, tancuje so Swanildou a končí v jej náručí. Keď odchádza, Swanilda ešte vybehne z domu - rozplače sa, že Coppélius odchádza. Obraz jej daruje a ona ho pobozká na líce, na čo on so šťastným úsmevom odchádza.
Dej jednoduchý, prevedenie ma očarilo. Autorom hudby je Léo Delibes, francúzsky predstaviteľ romantizmu (19. storočie), choreografom je Youri Vámos. Živý orchester pod pódiom, na javisku nežnosť a elegancia baletu vlastná... A komentár môjho brata, či by som si spomedzi tých baleťákov vybrala, že to je presne ten typ chlapov, čo sa mi páči (tintítka:D:D). Ale inak to bol krásny zážitok; a aspoň som sa chvíľu cítila ako ozajstná kultivovaná dospeláčka:p.
Komentáre