(preklad článku BBC - Are Earth years a bit weird?)
Rok
na Zemi trvá 365 dní, no ak by ste navštívili iné planéty, rok
by tam mohol trvať tisíce pozemských rokov – alebo iba niekoľko
hodín.
Z
nášho pohľadu má rok 365 dní.
Ak
existujú mimozemšťania, možno majú na čas iný pohľad. Je to
preto, lebo niektoré planéty majú omnoho kratšie roky ako Zem,
zatiaľ čo na iných sú neobyčajne dlhé.
Prečo
sú medzi dĺžkami roka také výrazné rozdiely? Sčasti na to
vplýva hmotnosť hviezdy, pretože masívnejšie hviezdy nútia
svoje planéty, aby ich obiehali rýchlejšie, než tie, ktoré majú
nižšiu hmotnosť, ale hlavnú úlohu v tomto zohráva vzdialenosť
obežnej dráhy. „Dĺžku roka na danej planéte určuje jej
vzdialenosť od hviezdy,“ vraví David Kipping z massachusettského
Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Cambridgei v Spojených
štátoch.
Merkúr
V
našej Slnečnej sústave sa najbližšie k Slnku nachádza Merkúr,
ktorého rok trvá iba 88 pozemských dní. Čo je zvláštne, je to
kratšia doba ako deň, ktorý na Merkúre vďaka jeho pozvoľnému
tempu rotácie trvá 176 pozemských dní – dvakrát dlhšie než
rok.
Na
druhej strane spektra je Neptún, najvzdialenejšia planéta Slnečnej
sústavy (keďže Pluto bolo priradené k tzv. trpasličím
planétam). Neptún leží asi tridsaťkrát ďalej od Slnka než Zem
a kým ho raz obehne, prejde 165 pozemských rokov.
Neptún, najvzdialenejšia planéta od Slnka
Kedy
teda na týchto planétach nastáva Nový rok? Alebo: ktorý okamih
na obežnej dráhe Neptúna možno považovať za polnoc 31.
decembra?
Na
Zemi sme za Nový rok zvolili 1. január v podstate ľubovoľne, no
možno ho priradiť i k obežnej dráhe. Je to vďaka tomu, že obežné
dráhy planét nie sú dokonale kruhové, ale sú trochu predĺžené.
To znamená, že existuje bod, keď je planéta najbližšie k Slnku.
Tento bod, zvaný perihelión, by mohol byť taktiež indikátorom
Nového roka.
Čiže
Neptúňania (ak by nejakí boli) by oslavovali svoj najbližší
Silvester v roku 2042. Merkúrania museli čakať len do 22. januára
2015. My pozemšťania by sme čakali iba do 4. januára: dátum sa z
roka na rok mení.
Exoplanéta GU Piscium b
Avšak
len preto, že Neptún je planétou s najdlhším rokom v Slnečnej
sústave, ešte nie je držiteľom rekordu v celej galaxii. Daný
titul je však zatiaľ predmetom debát. „Otázka najdlhšieho roku
sa ľahko dostane do slepej uličky – pretože najprv treba
definovať, čo všetko považujeme za planétu,“ vraví Adam Kraus
z austinskej University of Texas v Spojených štátoch.
Potvrdených
je takmer dvetisíc exoplanét, ďalších tritisíc čaká na svoje
potvrdenie. Aj tak „nejestvuje presná definícia extrasolárnej
planéty,“ tvrdí Marie-Eve Naud z kanadskej University of
Montreal.
Napriek
tomu môžeme výber trošku zúžiť. Po prvé, vylúčime svety,
ktoré vážia viac ako trinásť hmotností Jupitera, pretože také
hmotné objekty sa bežne považujú za pseudo-hviezdy, zvané hnedí
trpaslíci. Ďalej budeme trvať na tom, že naše plány obiehajú
hodnoverné hviezdy alebo aspoň mŕtve pozostatky hviezd, nie
hnedých trpaslíkov.
V
tom prípade by si korunku vyslúžila GU Piscium b, aspoň podľa
Naudovej. Jeho obežná dráha je takmer sedemdesiatkrát širšia
ako obežná dráha Neptúna a rok na GU Piscium b trvá približne
163 000 pozemských rokov, vraví Naudová, ktorá viedla tím, čo
minulý rok potvrdil objav planéty.
Na
opačnej strane škály je PSR 1719-14b, planéta, na ktorej by sa
Nový rok vyrátal veľmi ľahko. Planéta je dvestopäťdesiatkrát
bližšie k svojej hviezde – krúžiacej hviezdnej „mŕtvole“
zvanej pulzar – než Zem k Slnku. V dôsledku toho PSR 1719-14b
obehne svoju hviezdu za dve pozemské hodiny, a teda má najkratší
mimozemský rok, aký poznáme.
Tieto
informácie nie sú len triviálne „fakty“. „Rok na planéte je
jedným z najpodstatnejších parametrov, ktoré pri exoplanétach
meriame,“ hovorí Kipping. „Prezradí nám, ako ďaleko je
planéta od hviezdy, a to zas ukáže, aká horúca planéta je. V
prípade Merkúru dokážete posúdiť, že tam bude príliš horúco
na život, pri Jupiteri zas príliš chladno.“
Proxima Centauri, naša najbližšia hviezda
Teoreticky
by podľa Kippinga mohla planéta hviezdu obiehať v ešte väčšej
vzdialenosti než GU Piscium b. A to vďaka tomu, že jediné, čo
limituje obežnú dráhu planéty, sú iné hviezdy, ktoré by ich
dokázali odtiahnuť svojou gravitáciou.
Hviezdy
sa hýbu, no v súčasnosti je najbližšou hviezdou k Slnku Proxima
Centauri, vzdialená asi štyri svetelné roky. A teda čokoľvek, čo
sa nachádza zhruba v polovici danej vzdialenosti – čiže asi
štyritisíckrát ďalej, než je obežná dráha Neptúnu –, by
mohlo obiehať Slnko, aspoň podľa Kippinga. Slnečnú sústavu v
skutočnosti obklopuje akási „škrupina“ ľadových telies,
ktorá sa tiahne až do tejto vzdialenosti.
Umelý model Slnečnej sústavy
Planéty
by sa teoreticky mohli nachádzať k svojim hviezdam i bližšie než
Merkúr k Slnku, ale nie neobmedzene. Kameň sa začína vyparovať
pri teplote asi 1200 stupňov Celzia, takže Merkúr by sa začal
vyparovať, ak by bol štyrikrát bližšie, vraví Scott Kenyon z
Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.
Na
ešte bližšej obežnej dráhe by gravitačný ťah Slnka planétu
zničil. „Kameň znesie iba určité množstvo tlaku, kým sa
rozbije,“ hovorí Kipping. Taká vzdialenosť sa nazýva Rocheova
medza – pre kamennú planétu, ako je Merkúr, je to 1%
vzdialenosti Merkúru od Slnka.
„Myslíme
si, že sme našli exoplanéty, ktoré sú presne na pokraji tohto
efektu,“ tvrdí Kipping. Napríklad, Kepler-78b obehne svoju
hviezdu zhruba za osem a pol hodiny a nachádza sa vo vzdialenosti 1%
vzdialenosti Zeme od Slnka. Môže to byť exoplanéta s najkratším
rokom, aká obieha okolo bežnej, živej hviezdy, aspoň podľa
Williama Boruckiho, ktorý má v NASA na starosti sondu Kepler, čo
pátra po hviezdach.
Jedného
dňa sa Slnko „naduje“ na červeného obra
Ešte
jedna vec. Ak máme problémy s určením Nového roka už v
súčasnosti, pamätajte na to, že v budúcnosti by pozemský rok
mohol trvať dvakrát dlhšie. A to preto, lebo o päť miliárd
rokov sa Slnko nafúkne na červeného obra. Pravdepodobne zhltne
Zem, no ak by sa jej podarilo uniknúť, ako niektorí predpovedajú,
starnúce Slnko príde o polovicu svojej masy predtým, ako sa začne
rozpínať.
Ak
sa to stane, „Zem sa ocitne zhruba na súčasnej obežnej dráhe
Marsu,“ vraví Kraus. Obehnúť okolo Slnka by tam trvalo približne
dva roky.
Pozemský rok trvá čosi vyše 365 dní
Komentáre