Milujem Ho. Je mojou posilou, mojím pokladom, mojím Kráľom. Je mojím všetkým. Premieňa moje srdce a ja začínam veriť, že som hodná - hodná Jeho milosti, hodná Jeho milosrdenstva, hodná Jeho obety a hodná všetkého, čo mi chce dať a dáva.
Kým stále verím, že žijem podľa Jeho slova a podľa Jeho vôle, moje srdce sa mení podľa MŇA. Vstupuje doň pýcha, hrdosť na to, že On ma oslobodil od hriechu - MŇA. Hrdosť a pýcha, že JA to zvládnem, že MNE nerobí problém žiť bez hriechu, že JA som očistená - navždy.
Reči o poníženosti pred Ním a takzvanej biede človeka sú mi cudzie, vidia sa mi ako falošná pokora, ktorá sa snaží len zakopať vznešenosť Jeho stvorenia a zahrabať ho hlinou. Nie, veď On nás premenil, v Ňom sme predsa dokonalí!
Lož. Klamstvo, sebaklam. Vidina, márny sen. HLÚPOSŤ.
 |
| ZDROJ: https://sightedmoon.com/wp-content/uploads/2017/06/woman-caught-in-adultery-mel-gibson-e1498814662691.jpg |
Začína mi ukazovať, že to nie JA mám špeciálnu milosť. To nie JA mám takú veľkú sebadisciplínu a silnú a pevnú vôľu. Nie JA zvládam žiť bez hriechu, lebo CHCEM.
Vyhnúť sa hriechu, ba vyhnúť sa už len pokušeniu - to človek nedokáže. Nedokážem to, hoci by som chcela - chcela by som byť opäť hrdá, „právom“ hrdá na svoju schopnosť vyhýbať sa hriechu a žiť bez neho. Chcela by som nemusieť chodiť na spoveď, nemusieť nič vyznávať, nemusieť nič ľutovať.
Moje srdce postupne znova mäkne, lebo sa ho dotýka ten najjemnejší Hrnčiar a začína ho opätovne opracúvať. Aký je neúnavný, usilovný, aký je vytrvalý! Na rozdiel odo MŇA, keďže tak ľahko padám do prachu, v ktorom som nikdy nechcela ani len stáť, nieto ležať.
Jediné, na čo mám odvahu, je plaziť sa k Nemu, nehľadiac vyššie než na Jeho nohy. A dúfať a veriť, že do mňa nekopne. Možno, ak bude mať priveľmi dobrú a milosrdnú náladu, mi sústrastne stisne rameno či zľahka pohladí moje vlasy - ale nič viac.
Nemám odvahu a pripadám si ako ten prach, ktorý mi vlieza až pod kožu. Bojím sa Ho - čo ak Ho to už prestalo so mnou baviť? Čo ak už nechce počúvať to isté prepáč, vypovedajúce o tom istom zlyhaní, o tom istom páde? Čo ak ma už neprijme? Čo ak...?
Obavy, strach, odsúdenie seba samej - On to všetko úplne zotiera. Nie, nekopne ma. Neudrie, ako by som si podľa vlastnej samospravodlivosti zaslúžila. Ale ani mi nevenuje letmý dotyk.
Nie. Jeho mocné ruky ma so všetkou Jeho silou vezmú do náručia, dvihnú, stískajú v láskavom objatí, až mi tryskajú z očí slzy šťastia, dojatia, bolesti. Iba v Ňom nachádzam samu seba - hriešnu, ale predsa milovanú. Prijatú. Vyvolenú a vytúženú. Vzácnu.
 |
| ZDROJ: https://brianlolson.com/2014/10/29/i-need-no-other-argument/ |
Odpúšťa mi to, čo ja sama odpustiť neviem - ani sebe, ani druhým. Odpúšťa mi neveru, tú najhoršiu a najhnusnejšiu zradu, akú môže nevesta uštedriť svojmu Ženíchovi. Odpúšťa mi to, že sa naháňam za inými, hľadám u nich šťastie a dúfam, že mi dajú pocit naplnenia, avšak moje srdce ostáva prázdne, kým sa nevrátim k Nemu.
Len On ma môže skutočne naplniť. Len On ma môže skutočne milovať - a aj učiť láske. K sebe, k druhým.
Moje srdce je znovu mäkké a spočíva v Ňom. Je krehké, ale tvárne.
Pane, premieňaj ma väčšmi na svoj obraz! Ďakujem, že ma dvíhaš z prachu a objímaš, hoci sama si pripadám nečistá, hnusná a nehodná Tvojej pozornosti či vôbec Tvojho pohľadu. Ďakujem Ti, že Tvoja láska je taká neuveriteľná a neopísateľná. Ďakujem Ti, že mi ju dávaš každý deň. Prosím, uč ma dávať Ti ju späť...
Komentáre