Sedíš vo vlaku, obklopuje ťa ten klasický ruch: kolesá rýchlika rytmicky narážajú na koľaje, po chodbách sa premávajú cestujúci a hľadajú si miesto, za oknami sa premieľa krajina. Netušíš však, kam smeruješ ty, ba nevieš ani len to, odkiaľ a kam ide tento vlak.
Máš kupé iba pre seba a keď ťa dívanie sa z okna na stromy, lúky či domy vyčerpá, privrieš oči. Sadá na teba únava a chce sa ti spať, no zrazu ťa vyruší nenápadné zakašlanie. Mykneš sa a pozrieš pred seba: na sedadle oproti sedí muž, neznámy, ktorý určite nevošiel dvermi. To by predsa neušlo tvojmu sluchu!
Na tvári mu pohráva úsmev a jeho hlboké oči sa ti dívajú až do duše. Jeho pohľad však nevnáša do teba žiaden nepokoj či ostych, pretože vieš, že ťa dokonale pozná. „Kam cestuješ?“ spýta sa. Musíš priznať, že nevieš, no on sa naďalej tvári chápavo. Chvíľu sleduje situáciu vonku, ktorá sa – ako vždy vo vlaku – neprestajne mení, a potom opäť uprie zrak na teba. „Ak nevieš, kam ísť, môžeš nasledovať mňa. Stačí zavrieť oči a ukážem ti, čo to znamená.“
Možno pociťuješ skepsu, ale tu vo vlaku nemáš predsa na práci nič lepšie – prinajhoršom s nejakým čudákom zabiješ pár nudných chvíľ a budeš mať o čom hovoriť kamošom. Po pár sekundách nedôverčivého výrazu sa oprieš o mäkké sedadlo a nájdeš si pohodlnú polohu, zatvoríš oči a počúvaš jeho hlas.
Znie tak pokojne, ticho napriek hluku, čo ťa dosiaľ obklopoval. Teraz akoby zmizol a ostal len hlas tajomného muža, ktorý sa ti prihovára: „Predstav si, že stojíš uprostred lúky. Navôkol poletujú včely a rozvoniavajú kvety. Ich výhodou je, že sú len v tvojej fantázii a neuškodia ti ani v prípade alergie. A tak si môžeš naplno vychutnávať ich krásu, všetky tie farby a v neposlednom rade vône. Osviežuje ťa jemný vánok a atmosféra leta.
Cítiš to? Cítiš ten pokoj, ktorý vnášam do tvojho srdca? Cítiš ma v tom vánku, v tých vôňach? Vnímaš ma v tej kráse, čo je všade okolo teba?
 |
| ZDROJ: https://i.pinimg.com/originals/d0/52/75/d05275306a2b1cd97d695df0eb3a6d82.jpg |
...
A teraz... skús si predstaviť, že sa opieraš chrbtom o kmeň stromu. Je ako pevný stĺp, ktorý ťa nezradí – vždy ťa podrží. I ja som takým stromom v tvojom živote – a moja sila je v tvojom živote taká veľká, nakoľko dovolíš mojim koreňom, aby sa rozrastali v tvojom srdci a tvojej mysli. Chcem ťa podopierať a byť tvojou oporou. Nezradím ťa. Nie, taký nie som. Vždy ťa podržím; vždy sa môžeš o mňa oprieť.
Cítiš bezpečie mojej blízkosti? Cítiš, že ťa chcem chrániť a že ťa budem brániť pred akýmkoľvek zlom? Moje zbrane možno nie sú podľa tvojich predstáv, ale vždy stojím vedľa teba a som pripravený bojovať. Bojovať za teba, bojovať o teba a bojovať pre teba.
 |
| ZDROJ: https://i.pinimg.com/originals/1a/1a/bf/1a1abf8ea82e0abd64bb024d343e6810.jpg |
...
Skús si ešte predstaviť pokojnú tmavú noc. Možno stojíš uprostred púšte, možno si späť na lúke medzi kvetmi, možno na balkóne či terase svojho domu. Kdekoľvek si, tam ma môžeš vnímať. Stačí pozrieť hore, na oblohu, na nebo posiate hviezdami. Tie malé trblietky, čo sa zdajú také vzdialené, sú v skutočnosti jedným z mojich obľúbených diel.
Cítiš moju lásku, keď pozrieš na moje dielo? Cítiš, že to všetko som stvoril pre teba, aby som sa ti mohol dať lepšie poznať? Vieš o tom, že všetko, čo ťa obklopuje – zeleň, rastliny, oblaky, jazerá, slnečné svetlo, svit mesiaca, dážď, rôznosť ročných období –, to všetko je moja komunikácia s tebou?
 |
| ZDROJ: https://b2.burst.zone/wp-content/uploads/2014/09/finland-at-night-5.jpg |
...
Teraz už si nemusíš predstavovať nič. Iba vstúp do svojho vnútra, do svojho srdca, do najhlbšej hlbiny svojej bytosti, a hľadaj. Hľadaj mňa v sebe – lebo ja žijem v tebe a túžim ti byť nablízku.
Stvoril som svet, aby som raz mohol poznať a milovať i teba. Stvoril som celý vesmír a všetko v ňom usporiadal tak zázračne, aby v tom správnom čase mohla na tej správnej planéte žiť osoba, ktorou si ty. To ty si vrcholom môjho diela, ty si to najlepšie a najkrajšie, čo som si vysníval.“
Nastane ticho a ty po chvíli otvoríš oči. Znovu počuješ hrmot vlaku a niektorí cestujúci opäť postupujú po chodbách, ťahajúc za sebou svoje kufre, pretože sa blíži ďalšia stanica. Stačí ti jediný nádych a s úsmevom vstaneš. Nech je to kdekoľvek, vieš, že vystupuješ. A keď vyjdeš von, svet naokolo možno budeš vnímať trochu inak.
Komentáre