Rečnícka
otázka? Nie.
Filozofická
úvaha? Nie.
Normálne naštudovaná, v podstate preložená odpoveď:
Slnečné svetlo tvoria všetky farby
dúhy – čiže, skrátene: červená, oranžová, žltá, zelená,
modrá, fialová. Aspoň my sme sa v škole učili takú tú
mnemotechnickú pomôcku: červená sa pomaranč žltý, zelená
sa modrá fialka.
Svetlo
sa šíri vo vlnách – niekedy v krátkych, inokedy v dlhých. Vždy
však „cestuje“ rovno, priamočiaro, až kým ho niečo nedonúti:
a)
odraziť sa (ako zrkadlo),
b)
zlomiť sa (ako hranol),
c)
rozptýliť sa (ako molekuly plynov v atmosfére).
Naša atmosféra slnečné svetlo rozptýli všetkými smermi.
Modré svetlo, ktoré sa rozptýli väčšmi než ostatné farby
(pretože jeho vlny sú kratšie a menšie), smeruje na všetky
strany, rozdeľované molekulami vzduchu.
Čím
nižšie nad horizont sa pozrieme, tým svetlejšiu oblohu vidíme –
dakedy priam až bielu. Rozptýlenú modrú farbu odráža aj zemský
povrch.
Celý
jav, prečo má obloha práve modrú farbu, vysvetľuje tzv.
Tyndallov efekt. John Tyndall v roku 1859 zistil, že modré svetlo
sa rozptyľuje väčšmi než červené, keď prechádza zmesou jemne
rozptýlených nerozpustných tuhých čiastočiek v kvapaline.
Príklad:
Cez nádrž s vodou, obsahujúcou menšie množstvo mlieka či mydla,
žiari prúd bieleho svetla. Zboku sa lúč svetla zdá byť modrý,
ale spredu vidno svetlo, prechádzajúce cez celú nádrž, mierne
začervenané.
Keďže
kratšie vlnové dĺžky sa rozptyľujú silnejšie, môžeme sa
zamyslieť nad tým, prečo obloha nie je fialová – pretože práve
táto farba má najkratšiu vlnovú dĺžku.
Svetlo
prichádzajúce zo slnka nemá konštantné vlnové dĺžky a je ešte
aj dodatočne absorbované zemskou atmosférou. Navyše, naše oči
sú na fialovú menej citlivé (hoci, keď idem obchodom s oblečením,
moje oči sú na fialovú citlivé až priveľmi, stačí sa pozrieť
na môj šatník :D). No trebárs v dúhe si okrem modrej môžeme
všimnúť aj indigovú a fialovú. Odpoveď tentoraz nespočíva vo
vlnových vlastnostiach svetla, ale priamo v našich očiach.
V
sietnici máme tri typy receptorov – podľa toho, na ktorú vlnovú
dĺžku najsilnejšie reagujú, sa nazývajú červené, modré a
zelené. Pri pohľade na oblohu červené receptory reagujú na malé
množstvo rozptýleného červeného svetla, ale taktiež (hoci menej
silno) reagujú na oranžové a žlté vlnové dĺžky. Zelené
receptory reagujú na žlté a (o čosi silnejšie) na rozptýlené
zelené a zelenomodré vlnové dĺžky. A tie modré zas vnímajú
modré vlnové dĺžky, ktoré sú najväčšmi rozptýlené.
Keby
tam nebolo žiadnej indigovej ani fialovej, videli by sme oblohu
modrú s jemným odtienkom zelenej. Indigová a fialová však
zasahujú receptory červenej aj modrej, a práve preto tieto farby
vnímame ako modré s prímesou červenej. V skutočnosti je to tak,
že červené a zelené receptory sú svetlom stimulované zhruba
rovnako silno, zatiaľ čo modré receptory reagujú silnejšie na väčšmi
rozptýlené svetlo, ktoré prijímajú. Práve preto vidíme oblohu
modrú. :)
Zrozumiteľné?
:D
ZDROJE:
Máte
zaujímavé otázky, na ktoré sa vám nechce googliť odpoveď? Sem
s nimi, možno pohľadám.. :D
Komentáre